BRATISLAVA. Nie je veľa hudobníkov, ktorí sa odhodlajú zmeniť smer a prekvapia tým seba aj publikum. Sú to tri roky, čo sa Angličan Fin Greenall alias Fink druhýkrát narodil ako pesničkár. Na svete bola udalosť.
Teraz vydáva Sort of Revolution, tretí album, na ktorom k zamatovému hlasu mieša blues, dub, soul aj nenápadnú elektroniku.
Utajený pesničkárKeď mal šestnásť, uhranul ho elektronický rave. A tak dídžejoval, mixoval a produkoval. Londýnska značka Ninja Tune, kam to dotiahol, je domovom hudobníkov ako Amon Tobin či rapper Roots Manuva. Pracovať pre ňu, znamená prestíž. Fink sa upísal mašinkám a sľuboval, že ak sa dotkne gitary, bude to len v súkromí. Časom však zistil, že jeho hudbe niečo chýba. To, čo z nej cítil, nebol on sám.
Jedného dňa šéfom posunul nahrávku neznámeho talentu. Zamyslené pesničky nadriadených presvedčili a keď bolo rozhodnuté, vyšiel s farbou von aj Fink. Priznal, že neznámym muzikantom je on sám.
Takto znie blues 21. storočia – súčasné a bez klišé. Akustický zvuk s elektronikou je v móde, ale Finkove pesničky vyvierajú zvnútra.
Stal sa prvým pesničkárom s gitarou, akého Ninja Tune vydali, a to za sebou nemal odohraný jediný koncert. V ďalších rokoch ich absolvoval stovky vrátane vystúpenia v newyorskej Carnegie Hall. Predskakoval kapelám Massive Attack či Zero 7. Jeho hlas sa dostal aj do reklamného šotu, odkiaľ ho poznajú milióny Britov.
Blues pre 21. storočiePesničiek na Finkovom debute Biscuits For Breakfast z roku 2006 bolo iba deväť. Ukázali však, ako by mohlo znieť blues 21. storočia – súčasné a bez klišé.
Sú „folkotronici“, ktorí akustický zvuk miešajú s elektronikou, pretože je to v móde, no úprimné, osobné pesničky tohto solitéra vyvierali zvnútra. Texty plné bolesti a civilný hlas vytvárali zvláštny kontrast. Kulisoustarostí, o ktorých Fink spieval, bol tak slávny festival Glastonbury, ako aj sklad sušienok, kde hudobník pracoval, keď sa pretĺkal v Londýne.
„Sú mi fuk single a požiadavky rádií,“ vysvetľoval pre slovenský časopis Hudba. „To, že sa snažím mať vlastný štýl, je reakcia na milióny rodených gitaristov okolo, ktorí dookola brnkajú stále tie isté hlúposti.“
Spôsob, akým hrá na gitare, je zvláštny, perkusívny. Vymyslel aj vlastné ladenie a ako sa zaprisaháva, nepozná ani akordy.
Úspešný bez ambíciíPesničkár prirovnávaný k nebohému Johnovi Martynovi teraz vydáva štvrtý album, o ktorom server BBC napísal: „Sort Of Revolution je jemná sonda do umenia potešiť sám seba bez upadnutia do bezuzdnosti.“ Novinkou v úsporných aranžmánoch, kde sedí každý tón, je teraz klavír. Za ten si sadla soulová hviezda John Legend, s ktoru Fink oprášil aj klasiku zo 70. rokov, skladbu amerického speváka Jeffa Barryho.
Našťastie pre Finka, Sort of Revolution nie je album, ktorý by znamenal hudobnú revolúciu. Všetko na ňom je zato tak, ako má byť.
„Verím, že jedinou cestou, ako sa stať úspešný, je nesnažiť sa o to,“ vyhlasuje pesničkár, ktorý mal podľa fám v roku 2007 vystúpiť aj na Slovensku. Nezabudne však dodať: „Ľahšie sa to povie, ako urobí.“
