K úspechu knihy prispeli aj doteraz neznáme fakty z Chudíkových zápisníkov a osobného archívu.
Rozsiahla, vyše štyristostranová monografia Ľubice Krénovej Ladislav Chudík (Slovart, Divadelný ústav, Bratislava 2009) vyšla k osemdesiatpäťke tejto osobnosti, spojenej s nezabudnuteľnými výkonmi v oblasti divadelnej, filmovej, rozhlasovej, televíznej i v oblasti umeleckého prednesu a neodmysliteľnej od dramatickej pedagogiky a spoločensko-politického života.
Krénová je už autorkou monografie o Milanovi Kňažkovi (2006), kde často použila metódu montáže, ktorá sa dobre osvedčila v žánri monografie životopisnej. Za takú sa dá označiť i jej najnovšia kniha.
Nebolo ľahké vytvoriť obraz človeka a umelca, ktorý viac ako 65 rokov „slúžil" v divadle, no Krénovej sa to podarilo aj vďaka Chudíkovým doteraz neznámym zápisníkom a archívu - neobyčajne bohatej zásobárni informácií.
Krénová, pochopiteľne, siahla i po materiáloch, ktoré sa zhromaždili pri Chudíkovej osemdesiatke (a nebolo ich málo), takže výsledkom je pútavé a pestré dielo, kde čitateľ nájde všetko, od toho najosobnejšieho a najsubjektívnejšieho po nadosobné a objektívne.
Krénová skladá Chudíkov portrét z chronologicky koncipovaných častí, ktoré sa začínajú jeho detstvom v rodnom Hronci, školskou dochádzkou v Kremnici, kde došlo k osudovému momentu, keď jeho talent objavil roku 1943 dramaturg Národného divadla Ján Sedlák, a končia sa kapitolou o jeho hereckom účinkovaní v hre Tančiareň od roku 2001 doteraz. Medzitým na udalosti bohatý životný príbeh.
Autorka veľmi umne vykreslila, či skonštruovala tento široký oblúk života a diela, kde sa striedajú úseky šťastné i nešťastné. Medzi tie nešťastné patrí prvé manželstvo, o ktorom podávajú otvorenú a obsiahlu výpoveď Chudíkove zápisky. A sem sa dá takisto zarátať jeho krátka emigrácia do Viedne roku 1968, ktorá mala za následok rozličné nepríjemnosti.
Prevažujú však skôr úspechy, lebo všestranný umelec dokázal svoju výnimočnosť všade. Autorka si pozorne všíma jeho umelecké výkony a okrem svojho odborného hodnotenia cituje výroky kritikov, spoluhercov, režisérov i samotného Chudíka, takže v analýzach sú zahrnuté aj príslušné okolnosti a pozadia toho-ktorého tvorivého činu.
Hotový kaleidoskop, z ktorého sa čitateľ veľa dozvie o chýrnych televíznych pondelkoch, o nemenej chýrnom seriáli Nemocnica na okraji mesta alebo hoci o Chudíkových recitačných záujmoch.
Krénová venovala osobitnú pozornosť Chudíkovým výrazovým prostriedkom, najmä hlasu, ktorý je „integrujúcim menovateľom" týchto prostriedkov. Perfektné ovládanie češtiny v hereckých úlohách, čo k tomu patrí, mu vynieslo trvalú obľúbenosť u našich susedov, ktorú hojne dokumentuje aj Krénovej kniha.
Táto cenná publikácia, o ktorej by bolo možné napísať veľa strán, ukazuje z mnohých pohľadov naše „knieža herectva", ako Chudíka nazval český režisér Otomar Krejča.
