Na jednom pódiu - v bratislavskom A4 - Nultom priestore sa vďaka tomu zišli po dlhšom čase niektorí bývalí členovia divadla Stoka. Okrem Laca, autora románu o Timovi - tigrovi slovenských dabingových štúdií, čítali z jeho textov Inge Hrubaničová, Vlado Zboroň a Ľubo Burgr. Vtipné ukážky prekladali svojimi staršími skladbami zo spoločných projektov.
Stretnutie týchto tvorcov je prinajmenšom vzácne, keďže Laco Kerata (na snímke Petra Procházku) už roky vedie vlastné divadelné združenie Med a ostatní spomínaní sú zase členmi divadla SkRAT. Naposledy sa na pôde A4 dali takto viditeľne dokopy pred troma rokmi pri príležitosti 15. výročia Stoky.
Fragmenty z voľakedajších stokárskych inscenácií sa hrali aj za prítomnosti režiséra Blaha Uhlára. Čo vtedy zafungovalo, nebola ani tak nostalgia, ale ten známy, silný pocit genia loci, ako sme ho kedysi pri ich inscenáciách prežívali. Teraz sa objavil opäť, v skromnejšej a pokornejšej podobe. Na sile mu to však neuberá, aj keď sa už netvorí v budove na Pribinovej ulici.
Škoda, že podobných príležitostí si títo tvorcovia nenájdu častejšie. Možno by pomohlo, keby nemuseli sústavne bojovať o svoj priestor. Problém je, že strážcovia našej kultúry stále nechápu, čo je to divadlo.
