Memoárová literatúra môže mať rozličné formy, buď je to autobiografia, buď denníky, listy, rozhovory. A práve formu rozhovorov má kniha Hľadanie minulého času (Slovart, Bratislava 2009), v ktorej literárny kritik a historik Vladimír Petrík odpovedá na otázky iného, mladšieho literárneho historika Vladimíra Barboríka.
Celé sa to začína detstvom, ktoré Petrík (1929) prežil v Liptovskom Trnovci. Hoci Liptov ako téma literárna i životopisná sa stal už neraz predmetom autorského rozprávania, Petríkove spomienky prinášajú množstvo zaujímavých faktov, a to sa vzťahuje i na ďalšie obdobie jeho života - počnúc štúdiom na Filozofickej fakulte, kde mu boli pedagógmi také osobnosti ako profesori Mráz a Pišút.
Do Ústavu slovenskej literatúry SAV prišiel Petrík v čase, keď „bujnel" socialistický realizmus a o nejakom samostatnom myslení, ktorým by človek vybočoval z radu, nemohlo byť ani reči. Na druhej strane však už tu existovala generácia, uvedomujúca si neprirodzenosť literárnej uniformity. K nej patril aj Petrík, ktorý nám spätne približuje tieto roky, keď sa jeho generácia (boli to okrem iného Noge, Gáfrik, Drug, Földvári) začínala zapisovať do literatúry uverejňovaním recenzií.
Petrík si s humorom spomína na školenie mladých spisovateľov v Budmericiach, lebo režim využíval všetky prostriedky na to, aby mladým literátom vtĺkal do hlavy marxizmus-leninizmus. Cenné sú Petríkove spomienky na činnosť ústavu. Tu a v literárnych časopisoch sa totiž koncentrovala elita literárnej kritiky i histórie. So šarmom a neraz aj kriticky sa Petrík vyjadruje o svojich kolegoch a predstavených (Rosenbaum, Kusý, Šmatlák, Špitzer, Čepan), o atmosfére a podmienkach práce, takže jeho pozorovania sú do veľkej miery aj dejinami tejto inštitúcie. Sám sa venoval klasickej literatúre (Jégé), zasahoval však aj do kritiky súdobého písomníctva a má nezanedbateľný podiel na tvorbe dejín slovenskej literatúry.
Barborík svojho respondenta nevypočúva, ale počúva, resp. číta, či v odpovediach nezostalo niečo nedopovedané. Petrík sa nikdy nevyhovára ani neohovára iných, ak ide o jeho vlastnú zodpovednosť. Je autentický v každom svojom výroku. Táto kniha má veľkú informačnú hodnotu, lebo odkrýva zákutia literárneho života spred vyše päťdesiatich rokov.
