SME

Petra Nagyová - Džerengová: Slepá ulička

Diana sa rozhliadla po sále vyzdobenej záplavou živých kvetov. Kam len oko dovidelo, všade bolo nepreberné množstvo kvetín s bielymi lupeňmi, po ktorých sa rozbiehali ružovkasté žilky. Nie žeby mala také dobré oči, akurát stála hneď vedľa jedného kvetinov

Poviedku Petry Nagyovej - Džerengovej: Slepá ulička si môžete v interpretácii Judity Bilej vypočuť na vysielacom okruhu Rádio Slovensko v sobotu, 8. 8. 2009 o 12.30. Rozhovor s autorkou si môžete vypočuť na tom istom okruhu o 9.00

ého výtvoru.

Zato jej zrak bol ešte dosť dobrý na to, aby ako veterník otáčajúci sa po vetre dokázala sledovať manžela, ktorý sa zvŕtal s neznámou slečnou na parkete. Diana ju nemala v zozname potenciálnych sokýň, vyzerala však veľmi dobre, asi by ju tam zaradiť mala. Vzdychla si: prílev čerstvých, mladých slečien vôbec neustával, boli ako hydra, ledva odťala hlavu jednej, už tu bola druhá.

Mama jej tvrdila, že zo všetkých situácií existuje východisko, za každých okolností, no Diane sa zdalo, že teraz sa ocitla v slepej uličke. Nevedela, ako ďalej, nevládala s dychom a kvárila ju únava. A možno len jednoducho starne, presne, ako si myslí jej manžel.

Vilo totiž začínal mať pocit, že je preňho pristará. Hm, a ona si vždy myslela, že zostarne s noblesou po jeho boku, respektíve nezostarne, lebo pri ňom bude navždy mladá. Pociťovala ako veľkú nespravodlivosť, že to tak nebolo.

Vtom do nej zozadu niekto strčil. Bola to ONA, slečna Tina. Ešte ju nevidela, no už ju cítila. Slečna sa vždy zahaľovala do výrazných vôní, ktoré teraz prebili aj ťažký kvetinový odér, vznášajúci sa v sále.
„Prepáčte," prešmykla sa okolo nej v šatách farby fialky - v tohtoročnom módnom odtieni. Tesne jej obopínali štíhly driek, ktorý ešte zvýrazňovali širšie boky.

Tie neboli príliš v trende dnešných anorektičiek, no jej manželovi sa to páčilo, predsa len, bol stará škola. Gaštanové vlasy so zlatistým nádychom sa jej zavlnili okolo hlavy a rozvírili vzduchom prenikavý parfum. Krok pred Dianou sa zvrtla a zatvárila prekvapene: „A, to ste vy, ani som si vás nevšimla!"

Diana sa pokúsila o úsmev, no jej vykrivené pery ho pripomínali iba vzdialene.
„A čo vy, sama?" neodpustila si poznámku. Nedokázala si ustrážiť oči, neustále, ako nejakému pubertiakovi, jej zabiehali k výstrihu slečny. Prsia nemala ani spolovice také veľké ako Diana, akurát že boli pravé, ako jej raz hodil do tváre manžel, keď mu vyčítala, že slečne Tine toľko čumí do výstrihu. „Odkiaľ to vieš?" zvrieskla vtedy a hodila doňho vankúš.

„No, je tu toľko známych," mávla rukou neurčito po okolí slečna a pokračovala ďalej. Diana si nevdojak prešla po línii bokov a pŕs. Cítila nevraživosť, aj jej prsia boli kedysi pravé. Mala jedinú útechu: zemská príťažlivosť bola spravodlivá a jedného dňa dobehne aj slečnu Tinu.

Diana sa obzrela po manželovi, no v plnej sále sa jej už niekde stratil. Ako ponorkové torpédo, sledujúce pohyb cieľa, dala sa ho hľadať v mori hláv. Vyobliekaní a navoňaní ľudia sa prechádzali s pohármi šampanského a taniermi plnými chuťoviek, povrchne sa na seba usmievajúc. Plávala medzi nimi duchom neprítomná, majúc na mysli jedinú povinnosť - ustrážiť manžela a rodinný krb.

Vzduch pod plátennou strechou stanu sa rýchlo prehrial. Z krku jej po holom chrbte stekali kvapky potu. Šaty zvlhli a začínali sa jej lepiť na zadok. Takto jej účes ani mejkap dlho nevydržia, pomyslela si nešťastne. No akoby sa pohybovala po nejakých začarovaných kruhoch, manžela stále nebolo. Už zúfala, srdce jej bilo ako vtedy, keď raz na švihadle spravila asi tristo preskokov bez prestávky.

Na konci sa zrútila na zem a mala takú svalovicu, že týždeň nemohla cvičiť. Ani teraz nemohla chytiť dych. Spamätaj sa, dohovárala si v duchu, opakujúc svoju súkromnú mantru: každý je taký starý, na koľko sa cíti. No ani po päťdesiatom raze to nebolo o nič lepšie. Naopak, cítila sa oveľa staršia ako v skutočnosti. No aspoň sa prinútila spomaliť a postupovať systematicky od stola k stolu. Letný bál sa ešte len začal, a obrusy už boli dokvapkané a viseli nakrivo.

„Vážení a milí, dovoľte, aby som vás znovu pozval na parket!" kričal do mikrofónu známy televízny moderátor oblečený v bielom lesklom obleku. „Páni, vykrúťte svoje polovičky!"

Vtedy už Diana skontrolovala väčšiu časť sály a konečne ho zazrela. Stál neďaleko, ponorený do zápalistej debaty so slečnou Tinou. Sálou sa rozľahli tóny pomalej pesničky a jej manžel stiahol slečnu na parket. Mama jej vždy tvrdila, že človek si musí za každú cenu zachovať dekórum, no ona od nich teraz nedokázala odtrhnúť pohľad. Ladili spolu ako husle a husľový sláčik.

To nie je náhoda, pomyslela si, takto môže tancovať len pár, ktorý spolu trénuje, toto je potencionálny víťaz tanečnej horúčky. Pohľad na nich bol ozaj úchvatný. Dlhými prstami klaviristky poklepkala po stole. V hlave jej bežala melódia Osudovej. Roky hrávala na klavíri, no ako v mnohých veciach, i v tomto bola priemerná.

Nikdy nič nedotiahla na vyššiu úroveň. Okrem jednej veci, a tou bola jej krása. V duchu sa jej vynoril obraz mamy, ktorá ju vychovávala bez otca, ako jej prechádza prstom po tvári: to je tvoje bohatstvo, musíš ho využiť. Diana sa snažila, ako mohla. Kráčala cestou - necestou za vrcholom, ktorým bol jej manžel. A teraz by mala oňho prísť?

Tempo piesne sa zrýchlilo, no tí dvaja sa vlnili naďalej. O chvíľu ich vlna doniesla až k Diane, slečnina sukňa sa roztiahla a takmer o ňu šuchla, ako červené súkno toreadora pred býkom. Slečna po nej skĺzla pohľadom a už boli preč.

„Ako sa máte?" ozval sa znezrady za jej chrbtom mužský hlas.
Diana sa strhla. Ako dlho ju už pozoruje? „Výborne," usmiala sa žiarivo.
„Nezatancujeme si?" ponúkol jej pán Chvostík rameno. Fľochla po ňom rýchlym pohľadom. Vysmieva sa jej?
„Nemôžem, bolí ma noha," ukázala neurčito smerom k členku. Ešte dobre, že má šaty až po zem. Okolo práve išiel čašník s táckou. Kráčal rýchlo, akoby ju nevidel a bola vzduch.

obrazok_01.jpgNuž, bývali časy, keď sa za ňou obzrel každý chlap bez výnimky. Natiahla ruku a uchmatla si jedno šampanské. Hodila ho do seba a poobzerala sa. Kde je slečna Tina? Slečna Dokonalá hopsala po sále s pôvabom žriebätka, ktoré všetci obdivujú, vedomá si toho, že v tomto veku si môže dovoliť i malé zakopnutia, ktoré by v Dianinom prípade boli trápne. Na chvíľu stratila istotu.

Má sa ešte vôbec o niečo pokúsiť? Má to vôbec význam? Potom si však predstavila, ako si balí veci a opúšťa ich dom... až jej prišlo zle z tej predstavy. Nikdy to nedokáže, svoj život mala príliš rada. V žiadnom prípade to nevzdá bez boja.

Trpezlivo čakala: veď raz to na slečnu musí prísť. Dianu už dávno tlačil plný močový mechúr. A skutočne, o pár minút zamierila slečna na záchod. Nenápadne sa pobrala za ňou, majúc na pamäti, že musí krívať. Keď zabočila do chodby, dvere na záchode sa práve zabuchli. Diana vrhla pohľad naokolo, nikde nikoho.

Bude mať pár minút na to, aby to slečne vysvetlila. Vkĺzla dovnútra práve vo chvíli, keď si Tina uľavila. Medzi kachličkami sa cvrčanie hlasno ozývalo. O chvíľu spláchla a vyšla zo záchodu, hmkajúc si nejakú melódiu. Keď zočila Dianu, zastala a stíchla. No iba na pár sekúnd, potom zamierila k umývadlu.

Dianu nahnevalo, že ju tak ignoruje. Otvorila kabelku a vytiahla z nej ružové tangá z jemnej čipky. Pristúpila k slečne a zamávala nimi.

„Myslíte si, že ak pribalíte do manželovej batožiny svoje gaťky, niečo tým dosiahnete?"
Slečna sa neobzrela, iba jej cez zrkadlo venovala krátky pohľad.

„Pozerajte sa na mňa, keď sa s vami rozprávam!" zvolala Diana a takmer jej strčila gaťky pod nos. „Nehanbíte sa, toto je ženatý chlap, hlava rodiny!" preskočil jej hlas do fistuly, akoby mutovala.
Slečna si utrela ruky, vzdychla a zvrtla sa k nej.

„Po prvé, tie gate nie sú moje, po druhé, váš muž je síce hlava rodiny, ale bezdetnej, a po tretie, život je boj. Ak si neviete udržať manžela, je to vaša chyba," nadvihla kútiky úst a pohoršene zavrtela hlavou. Pramene vlasov sa zavlnili vo vzduchu ako ramená medúzy, dosiahli až k Diane a popŕhlili ju mladistvým pôvabom svojej majiteľky.

„A odhliadnuc od toho, Vilo je môj šéf a so šéfmi zo zásady nespávam."
Dianina ruka klesla. Náhle sa jej zmocnila úplná slabosť, cítila sa ako tá žena v reklame, z ktorej manžel vytiahol na pláži štupeľ a bez najmenšieho zaváhania ju vyfúkol. Psss... priam počula, ako jej vzduch prúdi z tela. Nevládne sa oprela o stenu.

Slečna pristúpila k dverám a Diana tak mohla zblízka obdivovať jej sviežu pokožku bez najmenších stôp po póroch, s jemnými chĺpkami ako čerstvá broskyňa, práve odtrhnutá zo stromu. Bola presvedčená, že slečna vie, kto prihodil do manželovej batožiny spodnú bielizeň, keď bol akože na nejakej konferencii, kto jej to hodil rukavičku do tváre, kto urobil to nemé gesto výzvy na súboj.

No ako to z nej dostať? Slečna si ju premerala ľútostivým pohľadom ako starého psa, ktorý čaká na ranu z milosti, a odišla.

Ak to nie je ona, tak kto? Ach, mami, povzdychla si Diana. Z tohto neexistuje východisko: nemôžem predsa odstrániť všetky mladé dievčatá na okolí! Stále totiž budú prichádzať nové a nové, rodia sa ako potkany, jednoducho to bude pokračovať až dovtedy, kým manžel nezomrie. Náhle sa zarazila, čosi jej napadlo.

Videla šípku s označením východu. Východ zo slepej uličky. Možno mala mama nakoniec pravdu. Nikdy sa jej nepodarí napraviť tú krivdu, že chlap si môže po chuti starnúť, že vrásky na jeho tvári majú svedčiť o zrelosti a o bohatých a pestrých životných skúsenostiach, kým u žien svedčia len o tom, že je žena stará, že nikomu neprekáža, ak si chlap ešte v sedemdesiatke zbalí mladú babu, no naopak je to pohoršujúce.

Strčila gaťky do koša, už jej nezáležalo na tom, komu patrili. I tak to bolo jedno. Zhlboka sa nadýchla a vyšla von viditeľne pokojnejšia. V mysli sa jej uhniezdil nápad, mechril sa tam a dozrieval, aby v pravý čas priniesol plod. To, že je stará, predsa neznamená, že je aj hlúpa.

Keď sa vrátila do sály, narazila hneď na manžela. Tanier mal preplnený všelijakými jednohubkami. V prázdnych útrobach jej zaškŕkalo. Už si ani nepamätala, kedy sa naposledy poriadne najedla. Hádam na základnej škole. Strážiť si postavu ju naučila ešte mama.

Na desiatu jej dávala len jablko, či banán. Nikdy žiadne pečivo, toho sa bála ako čert svätenej vody. Mama sa ešte dožila jej svadby, no potom sčasti od šťastia a možno i od úľavy zomrela. Splnila cieľ: dcéra sa dobre vydala. Čo by jej povedala teraz?

„Dáš si?" ponúkol ju Vilo, akoby nevedel, že po šiestej hodine večer nikdy neje.
Diana zamierila k stoličke, výrazne krívajúc, aby všetci pochopili, prečo s ňou manžel netancuje. Odtiaľ pozorovala okolie, popíjala šampanské a občas s niekým prehodila pár slov. Vilo sa ju párkrát pokúsil poslať domov, no ona trvala na tom, že odídu spolu. Sú predsa manželia, a tých nemôže nič rozlúčiť.

Doma sa Vilo hneď zvalil do postele, ani sa nenamáhal vyzliecť. Zapol televízor. Jeho zvuk sa hlasno rozliehal po celom dome. Ešte dobre, že v ich veľkom dome bolo dosť spální, do ktorých sa mohla premiestniť. Vilo nikdy nebral ohľady na to, že kvôli kráse musí spať aspoň osem hodín a pri hučiacej telke sa to nedá.

„Kde si tak dlho?" zakričal Vilo. Jazyk sa mu plietol, na bále vypil viac než dosť.
„Už idem," odvetila Diana z kúpeľne a zobrala malú tácku s tabletkami a pohárom vody. Dnes to trvalo trochu dlhšie, lebo... Vzdychla si a pobrala sa do spálne.

Čosi zbručal, hodil lieky do úst, zapil ich a znovu sa zvalil do postele. Diana chvíľu postála v dverách a potom zamierila do kúpeľne, aby splnila jedno zo svojich súkromných Desatoro: Nikdy nejsť do postele bez odlíčenia.

Jemnými krúživými pohybmi odstránila nános mejkapu a zahľadela sa na svoju pravú tvár. Nevyzerala zle, skutočne. Na svojich tridsaťsedem rokov bola výborne zachovaná. Zhodila župan a poobzerala sa v zrkadle. Brucho ploché i bez vtiahnutia, zadok i stehná pevné. Napla ruky a zaboxovala nimi vo vzduchu. Raz, dva tri, bicepsy i tricepsy mala v poriadku, žiadne ovisnuté svalstvo, ktoré už dávno trápilo jej rovesníčky.

Čelo hladké za pomoci botoxu, pohľad jej očí mierne začudovaný, keďže ich kútiky nadvihol chirurg trochu viac, aj keď inak odviedol dobrú prácu. Diana občas premýšľala, či by to bolo iné, keby mali dieťa. Nie, rázne potriasla hlavou, bola si istá, že v tom prípade by si manžela udržala ešte kratšie. Nebola síce celkom presvedčená, že deti nechce, ale Vilo mal s bývalou manželkou dve deti a tie mu bohato stačili.

Deti sú len príživníci, vyciciavajú ťa, kým môžu a potom sa na teba vykašlú, hovorieval. Ako jeho deti, držali so svojou mamou. Bŕŕ, nechcela dopadnúť ako ona. Raz prišla Dianu prosiť, aby nerozbíjala ich rodinu. Mala vlasy stiahnuté do gumičky, žiaden mejkap, dokonca ani náušnice. A prsia, tie mala poriadne ovisnuté. Prečo si nedala aspoň pušapku, pomyslela si vtedy Diana, mala sa o seba trochu starať, ak si chcela udržať chlapa.

Vtedy nemala žiadne výčitky, ona bola tá, ktorá bojovala zbraňami mladosti, ona bola tá svieža broskyňa s jemnými chĺpkami, ona bola tá, ktorá pribaľovala do batožiny milenca spodnú bielizeň ako nemú výstrahu manželke. Mladosť sa jej zdala večná a tá uťahaná ženská s vejárikmi vrások v kútikoch očí sa jej zdala nechutná.

Náhle sa jej vynorila pred očami iná spomienka. Raz stretla Vilovu exmanželku v meste. Tlačila kočík spolu s nejakým bradatým chlapom, ktorý mal poriadne brucho. I ona dosť pribrala, vrásky jej vyhladil tuk, a možno čosi iné, vyzerala taká... spokojná. Chlap niečo povedal, žena prevrátila oči a zasmiala sa, na to ju objal okolo pliec a dal jej pusu. Fuj, Diana by nikdy nepobozkala chlapa s fúzami, ktovie koľko svinstva z jedla sa im v nich zachytí!

Ako dlho ju nevidela? V duchu rátala: mala dvadsať rokov, keď jej prebrala manžela, to bolo pred sedemnástimi rokmi a tá žena mala vtedy čosi okolo štyridsiatky, takmer toľko, ako ona teraz. Chcela sa jej vyhnúť, nechcela žiaden cirkus, no žena ju už zbadala. „Pani Haverová, ako sa máte?" prihovorila sa jej s úsmevom bývalá pani Haverová, ktorá sa po rozvode vrátila k dievčenskému menu. Diana sa zmohla len na prikývnutie hlavou:
„Dobre, máme sa fakt dobre."

Žena sa sklonila k ošúchanému kočíku, jednoznačne z druhej ruky, to Diana odhadla na prvý pohľad, a povedala:

„Máme v rodine prvé vnúča! No nie je rozkošné?"
Diana to zobrala ako výzvu a naklonila sa nad kočík. Vtom si uvedomila, že tomuto stvoreniu je aj ona starou mamou, i keď iba nevlastnou. Dieťa sa na ňu zaškerilo bezzubými ústami. Vyzeralo tak zábavne, že Diana sa musela usmiať.

Ani nevedela ako, podala mu prst a dieťa ho mocne oblapilo. Prekvapila ju sila jeho stisku. Ako blesk ňou prešiel náhly poryv akéhosi neznámeho pocitu, no skôr ako si ho stihla uvedomiť, vyprchal. Ostala jej po ňom na jazyku len akási pachuť, že zmeškala čosi dôležité. Striasla z prsta drobnú pästičku a narovnala sa. Ticho prerušila Vilova bývalá manželka:

„Viete, Diana, ja by som sa vám vlastne mala poďakovať, urobili ste mi tú najväčšiu láskavosť, skutočne, myslím to úprimne."

Diana stlačila kabelku, až jej zbeleli kĺby. „Ja, už musím ísť."
„A ozaj, toto je môj manžel číslo dva!" ukázala na bradatého pána. „Verili by ste, že je o desať rokov mladší?"
„Aj ja sa vám musím poďakovať," vystrel k nej muž ruku. „Teší ma."
„Aj mňa," zamrmlala a potom sa už rýchlo rozbehla preč. rozlúčiť.

Diana zamyslene sklonila hlavu k manželovej taške a zo zadného zazipsovaného vrecka vybrala žiadosť o rozvod. Išla už naisto. Zbežne po nej preletela pohľadom. Nič jej o tom nepovedal a to brala ešte ako väčšiu zradu než to, že sa s ňou chcel rozviesť a obrať ju o všetko. Diana si nerobila ilúzie, poznala svojho manžela dobre, medzi zamestnancami jeho firmy ho volali žralok.

A ona ho sedemnásť rokov bezvýhradne podporovala, nechala kvôli nemu školu, nepracovala, len aby mu vytvorila zázemie. Čo s ňou teraz bude? Ako má začínať nanovo? Vie jediné: ona neodíde ako jeho prvá manželka len s hrdo vztýčenou hlavou. Z hrdosti sa človek nenaje.

Roztrhala žiadosť na márne kúsky, spláchla ich v záchode a pomaly vošla do spálne. Jej muž spal ako zabitý. Ktovie, možno aj upadol do mdlôb, po tej dávke upokojujúcich liekov, ktoré mu podstrčila namiesto jeho pilúl. Teraz by mu to len prospelo.

Prisadla si k nemu na posteľ. Mama by z nej mala radosť, predsa len našla východisko zo slepej uličky. Nemôže zlikvidovať všetky potvory v okolí, zato sa však môže zbaviť jeho, pomyslela si Diana, natiahla sa po vankúš v hodvábnej obliečke a jemne, takmer s láskou ho pritlačila na manželovu tvár.

Knihy Petry Nagyovej-Džerengovej
  • Chcem len tvoje dobro, novela (2005, Ikar)
  • Za to mi zaplatíš, román (2006, Ikar)
  • Pozri sa na seba, román (2007, Ikar)
  • Nepýtaj sa, kde som, román (2007, Ikar)
Petra Nagyová-Džerengová (1972)

„Danielu na prahu štyridsiatky premkne pocit, že dosiahla vrchol svojho života a odteraz to pôjde už len dolu. Dni plynú rýchlo za sebou a ona sa pýta: o čom to vlastne je? To už bude do konca života všetko rovnaké? Jeden deň ako druhý, jednotvárny, bez akýchkoľvek vzplanutí?

Po boku manžela, ktorý ju vôbec nepočúva a stále je unavený? S deťmi, ktoré ju vlastne ani nepotrebujú, lebo sú čoraz samostatnejšie? Keď sa po rokoch vyberú na dovolenku bez detí, manžel sa stratí. Daniela sa postupne dozvedá, že Emil vôbec nežil takým všedným, jednotvárnym životom ako ona. Z očí jej padá clona a odrazu vidí, že aj jej blízki majú svoje tajné, paralelné životy.

Daniela tápa a hľadá, pokúša sa o vlastnú premenu a napriek veľkému sklamaniu pomaly zisťuje, že múdrosť starého rabína naozaj platí – všetko je inak.“

Táto stručná anotácia k zatiaľ poslednému románu Petry Nagyovej-Džerengovej Nepýtaj sa, kde som (Ikar, 2007) nám naznačuje, že jej zaradenie medzi úspešné autorky ženských románov nie je náhodné. Zatiaľ čo pred zopár rokmi ženskej literatúre neohrozene kraľovala Táňa Keleová-Vasilková, s nástupom mladšej a možno aj dravšej Petry sa jej trón zatriasol.

Možno iba trocha, ale ambiciózna spisovateľka už dvakrát získala cenu vydavateľstva Ikar za predaj viac ako 25 000 výtlačkov svojich kníh, takže môžeme čakať, že len čo sa zbaví materských povinností, opäť sa pustí do nejakého románu.

Poviedka, ktorú sme uverejnili, však naznačuje, akoby sa sama spisovateľka chcela zbaviť nálepky „ženská autorka“ a hľadala pozíciu, ktorá by ju posunula aj niekde inde, možno do iných žánrových končín. Pre jej písanie to môže byť cesta osožná a prínosná, otázka je, či ju pochopia verné čitateľky.

Písanie ženských románov má svoje presné a nemenné pravidlá a ich porušenie môže spôsobiť pobúrené frfľanie čitateliek a napokon prudký a tragický pád počtu predaných výtlačkov.

Petra Nagyová-Džerengová sa však nijakej prehry báť nemusí. Je to zručná a talentovaná autorka s nažitými skúsenosťami (má za sebou kariéru letušky, redaktorky, televíznej moderátorky i matky štyroch detí) a jej pozícia, ktorá ju radí medzi najčítanejšie slovenské autorky, ju môže ešte dlho tešiť a napĺňať spokojnosťou.
Dušan Taragel

Autor: Petra Nagyová - Džerengová

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 172
  2. Každý piaty zomrie 8 993
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 778
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 7 332
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 804
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 806
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 223
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 632
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 723
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 673
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 780
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 160
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 385
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 779
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu