Matej Bel
Narodil sa 22. marca 1684 v Očovej.
Jeho rodina mala prímenie Funtík.
Bol zakladateľom modernej vlastivedy v Uhorsku, evanjelický kňaz, geograf, pedagóg a encyklopedista.
Roku 1984 bol v kalendári výročí UNESCO.
Zomrel 29. augusta 1749.
Už ako mladý bol vraj Matej Bel talent. Rodičia vybadali jeho nadanie a veľkodušne ho podporovali. V rodnej Očovej dlho nezostal a začal chodiť do škôl. Študoval aj v Bratislave, potom odišiel do Veszprému, kde sa stal vychovávateľom v rodine šľachtica.
Zmaturoval roku 1704 v Banskej Bystrici, kde ho ovplyvnil J. Pilárik. Venoval sa vedám a štúdiu jazykov, najmä latinčine, čo mu pomohlo pri prijatí na štúdium teológie na univerzite v Halle, známej protischolastickým duchom.
Tam okrem iných prednášal popredný nemecký teológ a vedúca osobnosť pietizmu A. H. Francke (pietizmus bol protestantizmus zdôrazňujúci citovú a morálnu stránku náboženstva). Francke bol Belom nadšený, a tak sa stal vychovávateľom profesorovho syna.
Štúdiá skončil roku 1707 obhajobou dizertácie.
Dráha kňaza a pedagógaČoskoro po štúdiách Bela vysvätili za evanjelického kňaza, ale musel sa podrobiť skúškam pravovernosti ako zástanca pietizmu, ktorý u nás zakázal Daniel Krman.
Stal sa rektorom banskobystrického gymnázia a v roku 1714 začal učiť v Bratislave. Sem sústredil aj pietizmus, urobil v Bratislave „malé Halle“.
Cirkevnej obci predložil svoju koncepciu didaktických a metodických školských zákonov s dôrazom na jazyky - najmä na latinčinu i teológiu či geografiu, na reálne predmety a polytechnickú zručnosť.
Tu sa prejavuje vplyv Franckeho, ale aj Bacona či Descarta. Matej Bel sa oženil v roku 1710 so Zuzanou Hermannovou z významnej meštianskej rodiny a mali spolu 8 detí.
Od roku 1719 bol farárom nemeckej evanjelickej cirkvi v Bratislave a usiloval sa založiť Uhorskú učenú spoločnosť, čo však jezuiti zámerne prekazili. Vydával aj prvé pravidelné noviny v Uhorsku.
Matej Bel občanAko evanjelik bol prívržencom Františka Rákociho, ktorého povstanie dávalo náboženskú slobodu, a teda bol proti Habsburgovcom. Bela za buričstvo odsúdili na trest smrti, ale neskôr ho omilostili. Neprajníci ho aj naďalej sprevádzali, prekážali im jeho časté študijné cesty a obviňovali ho, že je ekonomický špión.
Belovi sa však podarilo očistiť svoje meno a povýšili ho do šľachtického stavu.
Poznatky z ciest Matej Bel zhrnul vo vlastivednom historicko-geografickom výskume Uhorska zvanom Notitie. Knižne vyšli 4 zväzky. Koncipoval ich podľa stolíc, spracoval ich desať, zvyšok zostal v rukopise. Vyzdvihol osobitosť Slovákov s akcentom na Veľkú Moravu, cenné reálie jednotlivých území, hlásal ich autochtónnosť, čím ovplyvnil Kollára i Štúra. Bol za zblíženie všetkých uhorských národov a vydal latinsko-nemecko-česko-maďarský slovník. Okrem toho písal učebnice, prekladal do češtiny, maďarčiny, bibličtiny.
Ustavičné cestovanie a monumentálne dielo, ktoré vytvoril, podlomili jeho zdravie. Na sklonku života si ho chcel zlepšiť v kúpeľoch, no na ceste domov zomrel. Je po ňom napr. pomenovaná Univerzita Mateja Bela či Encyklopédia Beliana.
Autor: Zora Sirácka
