Intertext nie je len o texte

Intertext ponúka širší pohľad na umenie konceptuálneho textu. Medzinárodnú výstavu možno nazvať až akýmsi výskumom.

TRNAVA.  „Toto je ume - nie?" Pýta sa v nastriekanom odkaze umelec Peter Rónai, hneď pri vstupe na výstavu Intertext v trnavskej Galérii Jána Koniarka. Odpoveď na jeho otázku sa divákom po prezretí diel nakoniec vynorí sama.

Rónaiovov nápis vytvorený počas vernisáže sa stal akoby súčasťou výstavného projektu, na ktorom vizuálne aj obsahovo dominuje text. Text, ktorý však nie je len textom.

Vďaka Rónaiovmu nápisu sa výstava obohatila aj o ďalší rozmer, akciu, akčné umenie, hovorí jeden z prezentovaných umelcov Blažej Baláž, vedúci výtvarnej katedry na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Okrem Baláža sa na cestu od konceptuálneho ku postkonceptuálnemu textu, ako uvádza podtitul výstavy, symbolicky vydali aj ďalší šiesti umelci.

Priekopníci Koller a Filko

Zastúpená je tu generácia priekopníkov konceptualizmu - Július Koller a Stano Filko, stredná generácia dielami Blažeja Baláža a českého umelca Václava Stratila vedúceho katedry intermédií na Fakulte výtvarných umění v Brne a tiež mladší výtvarníci - Emese Benczúr z Maďarska, Jan Šerých z Česka a Slovák Viktor Frešo.

Stano Filko -

Na výstavno-výskumnom projekte Intertext, ktorý by mal v budúcnosti pokračovať expozíciou širšieho charakteru, publikáciou i konferenciou, našli svoje miesto rôzne média - maľba, digitálna tlač, kombinovaná technika, videoanimácia či dokonca výšivka. Výstava tak pre diváka predkladá pestrosť a hoci predstavované diela sú prepojené istým typom výtvarného vyjadrenia, ponúkajú odlišné prístupy, videnia, myšlienky.

Spoločný ostáva text v rôznych podobách a ten je podľa Baláža jeden z najvýznamnejších prejavov konceptuálneho umenia. Jeho slová potvrdzuje už pohľad na takzvané protokonceptuálne diela Júliusa Kollera, ktorý z grafém v 60-tych rokoch vytváral košatý strom, búrlivé more i členitý vrch.

Hovňo i Hitler

Do ironickejšej hry s textom sa pustil český umelec Václav Stratil. Jeho priam prvácky rukopisom napísaný odkaz - Hitler v nebi okopáva prázdno, láka divákov do druhej výstavnej miestnosti. Na ďalších dielach sa Stratil pohráva s diakritikou. Vytvoril tak Hovňo či Mexiko s plastickým mäkčeňom. Upozorňuje tak na silu drobného znaku, ktorý dokáže napríklad človeka premeniť na niekoho iného.

Ironický a kritický je aj Baláž vo svojom veľkom namaľovanom nápise SUCHARATOLEST. Konceptuálne čistejšie vyznievajú jeho diela z cyklu Treptomachia, kde sa zbavil maliarskeho gesta a nechal prehovoriť lingvistiku.
Celkom iným spracovaním textu sa zaoberá maďarská výtvarníčka Emese Benczúr. Jeden odkaz zapustila do baliacej fólie so vzduchovými bublinami, druhý zas vyšila na sivú látku. Tento maďarský vyšívaný text vytvorila autorka v roku 1994 ako svoju magisterskú prácu.

Ďalšia z výstavných miestností patrí jednej z prezentovaných prác českého umelca Jana Šerýcha. Na stenu premieta svoj animovaný, rýchlo striedajúci sa text. Človek sa tak pri pohľade na dielo mení na jedinca neschopného čítať.

Medzinárodný výstavný projekt, pod ktorý sa kurátorsky podpísal Roman Gajdoš, sa dá v Trnave pozrieť a „prečítať" už len do konca augusta.