Koniec kultúrnej abstinencie. Hore bez je späť

Po letnej pauze sa na monitory vracia relácia Hore bez, aby opäť pozdvihla kultúrne povedomie súčasnej spoločnosti. Umenie sa totiž rodí aj počas uhorkovej sezóny.

autor: Omar Mirza, Maja Štefančíková, Lenka Klimešová, Jana Kapelová

VIDEO

Uhorková sezóna bola úrodná

Vo vašom prehliadači chýba
flash player, ktorý treba k prehratiu videa
kliknite a nainštalujte si ho

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

V bratislavskej Open Gallery prebiehala od 31. júla do 30. augusta výstava Atlantis, s podtitulom Skryté dejiny - nové identity. Výstava bola súčasťou medzinárodného projektu Atlantis, ktorý tematizoval problematiku politických a spoločenských zmien v Európe po roku 1989. Hlavným motívom projektu bola bájna Atlantída, ktorá slúžila ako alegorický modelový príklad ideálnej spoločnosti vo filozofickom spore Platóna, Sokrata a Aristotela o elitárnom a egalitárnom štátnom usporiadaní. V kontexte projektu sa tieto štátne usporiadania zmenili na socialistické a demokratické, pričom každý z prizvaných umelcov ponúkol svoj pohľad na obdobie zmeny politických systémov.

Zámerom projektu Atlantis bolo usporiadanie výstav na hraničných územiach dvoch susediacich krajín, z ktorých jedna patrila do bývalého „Východného bloku“. Projektu sa zúčastnili umelci z Východného a Západného Nemecka, Bulharska a Grécka, Talianska a Slovinska a Slovenska a Rakúska. Slovenská výstava, ktorej kurátorkami boli Ivana Madariová a Katarína Slaninová, sa prostredníctvom diel Petra Barényiho, Andrása Csefálvaya, Antona Čierneho, Ejy Devečkovej, Tomaša Džadoňa, Andry Kalinovej, Radka Mačuhu a Štefana Papča zaoberala hranicou vo všeobecnosti, pričom sa dotkla aj konkrétnych hraníc a národných identít ako i obdobia socializmu. Rakúsko tu zastupovali Christoph Höschele a Kai Kaspar videozáznamom zo staršieho projektu, v ktorom na slovensko-rakúskej hranici usporiadali futbalový zápas umelcov z oboch krajín.

V bratislavskej Galérii Cypriána Majerníka predstavila kurátorka Ľudmila Kasaj Poláčková na výstave S(ú)kromná sociológia dvojicu mladých výtvarníčok, Alžbetu Malcovú a Ivanu Slávikovú. Alžbeta Malcová (1983) vystavila svoje maľby, v ktorých spája subjektívny symbolizmus s každodennosťou prežitých momentov. Na prvý pohľad banálne detaily z prostredia svojich blízkych, ako napríklad umývanie riadu, posúva do nových rovín a súvislostí. Výber tém z autorkinho súkromia a samotný proces maľby by sa dal označiť aj ako „sociografický výskum“ okolia, v ktorom žije a tvorí. Ivana Sláviková (1981) je vyštudovaná sochárka, no jej inštalácie a objekty sa nedajú označiť ako sochy v tradičnom chápaní. V tvorbe hľadá najmä hranice vnímania priestoru u človeka, ktorý má možnosť vnímať jej umenie na základe haptických schopností. Motívy zo súkromia, ako napríklad svoju posteľ, či motívy ľudových výšiviek spracúva netradične v kove. Súčasťou výstavy bol aj objekt, v ktorom spracovala známe súsošie „Obete varujú“ od Jozefa Jankoviča z rokov 1966-69, ktoré sa nachádza v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici, do textilnej, mäkkej a tým pádom intímnejšej podoby. Ak chcete tieto diela vidieť naživo, musíte sa poponáhľať, pretože dnes (5.9.) je posledný deň, kedy môžete výstavu S(ú)kromná sociológia  navštíviť.