BRATISLAVA. „Ja som Rudo Sloboda a v každej mojej knihe sa súloží. A moje knihy sa budú čítať aj o sto rokov." Bol začiatok normalizácie a filmovým ateliérom na bratislavskej Kolibe prišiel šéfovať nový riaditeľ, ktorý na prvej schôdzi okrem poučovaní o tom, ako majú filmári pracovať a žiť, skritizoval aj Slobodov scenár. Svojrázna odpoveď vyniesla spisovateľovi niekoľko koňakov a prudký rast obľuby u kolegov, spomínal pred rokmi režisér Dušan Hanák.
Ďalšia jeho spomienka, oveľa známejšia, súvisí so zážitkom v kaviarni, kde sa Sloboda uprene zadíval na čašníčku a povedal: „Túto ženu musím dostať do druhého stavu." Hanák neskôr (so spisovateľovým súhlasom) použil túto repliku pre charakteristiku starého mládenca vo filme Ja milujem, ty miluješ.
Samozrejme, Slobodov prínos slovenskej kinematografii spočíval nielen v podobných kurióznych príhodách, ale predovšetkým v práci dramaturga Slovenskej filmovej tvorby či ako autora viacerých scenárov.
Oveľa menej známe je však účinkovanie tohto originálneho poviedkara, románopisca i dramatika v niekoľkých slovenských dokumentárnych i hraných filmoch.
Dva z nich uvedie aj multikultúrny festival Anasoft litera fest od 30. septembra do 4. októbra v bratislavskom kine Mladosť, a práve snímky so Slobodom-hercom (ich názvy sú predmetom súťaže o permanentky na SME online) sú výnimkou z pravidla dramaturgie festivalu, ktorá sa inak dôsledne sústreďuje na uvádzanie adaptácií literárnych diel.
V päťdňovej prehliadke, ktorú otvorí Panna zázračnica, nechýbajú vlaňajší laureáti z Cannes Medzi stenami a Gomora, ďalší nový film Núdzový východ s duom Kate Winsletová a Leonardo DiCaprio, slovenská predpremiéra britskej animovanej orwellovskej klasiky Farma zvierat, oscarový Plechový bubienok či návrat do undergroundu ...a bude hůř. Celkove čaká divákov desať filmov a pred každým z nich jeden z krátkych videofilmov neziskovej organizácie Voices.
Hoci Sloboda bol vďaka osobitému uhlu pohľadu výnimočným komentátorom všetkého diania a vo svojom významnom a rozsiahlom literárnom diele bohato čerpal z vlastného života, o svojich hereckých skúsenostiach nikdy nepísal. Dokonca sa o nich nezmieňuje ani vo svojich legendárnych denníkoch, kde sa píše naozaj o všeličom.
Potvrdzuje to aj prekladateľ Otto Havrila, spisovateľov zať, ktorý sa po Slobodovej smrti stará o jeho literárnu pozostalosť a denníky roky postupne spracúval a prepisoval. „Myslím, že mal z toho hrôzu," hovorí Havrila, „ale nakoniec sa vždy nechal prehovoriť kamarátmi režisérmi. Potom si nadával a keď bolo po nakrúcaní, týždeň len ležal v posteli."
Pravda, Sloboda mohol byť na tomto festivale zastúpený nie „len" ako herec, ale aj ako autor knižnej predlohy pre film. Jeho román Uršuľa, presnejšie jeho pôvodná takmer päťstranová verzia (knižne z nej vyšla tretina), sa však stratila, keď sa Uršuľa mala na Kolibe sfilmovať.
