„Vytvorilo sa vo mne niečo, čomu hovorím chladný hnev. Prejavil sa ako motor mojej exilovej činnosti pri propagácii diel českých nezávislých spisovateľov," odpovedal nám vlani Pavel Kohout na otázku, čo to s človekom urobí, keď ho nasilu vyhodia z vlasti. Jemu a jeho manželke sa to stalo takmer presne pred tridsiatimi rokmi - 4. októbra 1979.
V exile proti svojej vôli
Štátna moc vtedy nepočítala, že sa svetovo uznávaný dramatik a spisovateľ, disident a spoluautor Charty 77 vráti z krátkej návštevy Rakúska a po ôsmich hodinách naťahovačiek na hraniciach, už na československom území, ich doslova fyzicky vytlačili za závoru.
„Na prostranství před celnicí, přezářeném světlomety jak filmový ateliér, se nám naskytne jedinečný pohled - závora do světa bude dokořán, zato cesta do vnitrozemí přehražena barikádou služebních aut, dostrkají nás do našich vozů a s nimi do Rakouska, současně se už začne elektricky ovládaná pancéřová kláda zavírat a otočením vypínače zmizí jako po skončeném natáčení ve tmě naše vlast," končí sa Kohoutov román Kde je zakopán pes.
Autora desiatky románov a päťdesiatich hier, ktorý teraz žije striedavo vo Viedni i v Prahe, uvedie dnes v bratislavskom Artfore dramaturg Martin Porubjak.
Literát na ambasáde
Za podstatne odlišných okolností, časových, politických a osobných, sa Viedeň stala dočasným domovom aj pre Dragana Velikiča. Momentálne tu pôsobí ako srbský veľvyslanec a toto mesto je preňho významné aj z hľadiska literárnej tvorby. V oboch u nás preložených románoch (Severná stena a Prípad Brémy), zaoberajúcich sa stredoeurópskym priestorom, hrá Viedeň svoju špecifickú úlohu - či už centra alebo hranice, núteného alebo dobrovoľného útočiska či tranzitu.
Velikič, jeden z najdôležitejších srbských literátov, je známy nielen ako autor viacerých, vo svete prekladaných románov, ale tiež ako spoluzakladateľ legendárnych opozičných protimiloševičovských inštitúcií Radio B 92 či edícia Apatridi.
V Artfore ho zajtra predstaví Karol Chmel, jeho prekladateľ do slovenčiny. Oba večery, ktoré sú súčasťou festivalu Anasoft litera fest, sa začínajú o 18.30 h.
Čaro nechceného, ktorým je spoločná (a súčasne taká rozdielna) viedenská príslušnosť oboch spisovateľských hostí, ešte znásobuje meno protagonistu Velikičovej knihy Prípad Brémy. „Toto meno bolo určené, aby sa náš Emil Kohot v každom priestore, kde žil počas svojich osemdesiatich deviatich rokov, cítil ako doma, práve preto, že vlastne nebol nikde," píše Velikič a pár riadkov predtým vysvetľuje, že meno Kohot vzniklo zo slovenského Kohút alebo českého Kohout.
