SME

Režisér Robert Šveda: Vďaka ženám nachádzam dramatické situácie

Hraná televízna tvorba dostala na Slovensku zelenú. Často počúvame, že sa do nej púšťajú umelci hlavne pre peniaze, pretože inak by nemohli dôstojne žiť. Filmár ROBERT ŠVEDA tento rozmer nevylučuje, tiež je len obyčajný smrteľník. Vznik našich televíznych

seriálov však považuje za plnohodnotné tímové dielo, ktoré ponúka veľa tvorivých možností. Ako režisér stojí za viacerými seriálovými projektmi a tvrdí, že stále je kam sa posúvať.

Kedy ste zistili, že film je aj biznis?

Keď som si chcel na seba zarobiť peniaze. Spočiatku som odmietal robiť pre televízie, napriek tomu, že som videl spolužiakov, ktorí spolupracovali už vtedy na rôznych reláciách - publicistických či šou programoch. Ja som sa skôr sústreďoval na školu a vravel som si, že to ešte len príde a kým môžem využiť slobodu, tak sa o ňu nebudem ukracovať. No keď som opustil brány školy, prišlo to. Koniec internátneho života.

Aké možnosti boli pre vás prístupné?

Na začiatku to bolo ťažšie, lebo seriály sa nenakrúcali. Celkovo bola hraná tvorba minimálna. Spolu s kameramanom Peťom Kelíškom sme hľadali rôzne spôsoby uplatnenia sa - od propagačných filmov cez dokumenty pre tretí sektor. Neskôr už prišli jednotlivé ponuky na publicistické série - najprv pre K2 Studio, a takmer v rovnakom období aj ponuka od D.N.A. Production robiť Najväčšie kriminálne prípady Slovenska.

Momentálne sa o tejto produkčnej spoločnosti hovorí ako o veľmi úspešnej. Ako to vnímate?

obr_04.jpgJej výhoda je, že na seba viaže mladých ľudí, ktorí môžu ponúkať iný pohľad na to, čo tu doteraz bolo. Iné konkurenčné spoločnosti majú často staršie obsadenie, mnohé projekty majú založené na spolupráci so staršími tvorcami. Pre D.N.A. som začal robiť preto, lebo jej majitelia Peťo Bebjak s Rasťom Šestákom mali odhodlanie robiť veci inak.

Ako inak?

Mali odvahu robiť žánrové veci.

Ako sa na Najväčšie kriminálne prípady Slovenska v brandži zareagovalo?

Veľa ľudí sa ozývalo. Koľkí vraj už chceli mať krimi magazín alebo mapovať niečo podobné ako my. D.N.A. urobila pilotný film, ktorý ponúkli televíziám, a ten uspel. Myslím si, že tomu pomohol mladícky pohľad. Sami máme za sebou iba projekty, ktoré sme za päť rokov urobili.

Na ktorých našich seriáloch pracujete?

obr_11.jpgV súčasnosti sú to Odsúdené a Rádio Fresh. Dokončujeme druhú sériu Mesta tieňov, ktoré by sa malo vysielať v televízii na jar, teraz sa robí postprodukcia. Okrem toho som robil na takmer polovici príbehov seriálu Ako som prežil. Momentálne stojím pred výzvou zdolať iný žáner, a to je dramedy.

Môžete ho priblížiť?

Dramedy je vlastne dramatická komédia alebo dráma, ktorá sa rieši humorne. Teda, ak vznikne konfliktná situácia, tak sa na ňu hrdinovia príbehu snažia pozerať z nadhľadu. Ide o vzťahový rámec, zasadený do určitého konkrétneho prostredia, ako sú povedzme seriály typu Klinika Grace alebo Ally McBealová, väčšinou orientované na ženského diváka. Týmto smerom sme vlastne už posunuli aj Rádio Fresh.

Prečo?

Prvá séria riešila vzťahy v tomto seriáli skôr na biznis dráma úrovni so silným daily nastavením, aj keď šlo o týždňový seriál. Teraz sa snažíme nájsť cestu práve v tom, že aj svet rozhlasových moderátorov je svetom obyčajných ľudí, ktorí riešia, kto s kým spí, kto s kým chodí alebo kto ku komu čo cíti.

Ženský element je silný aj vo vašej nezávislej filmovej tvorbe - v debute Démoni, v krátkom filme Sen, predstava, fantázia Bendy Kristovej či v pripravovanom projekte Čubírková. Je žena pre vás výzvou?

obr_12.jpgVeľkou. Mne sa so ženami dobre robí. Poznám režisérov, u ktorých to tak nie je. Na druhej strane však už teraz tvrdím, že žien na pľaci nesmie byť veľa, lebo hrozí babinec. Komplikované to býva napríklad pri seriáli Odsúdené. Tam je za každého muža, ktorý sa mihne pred kamerou, človek vďačný. Cez ženskú hrdinku sa dá prerozprávať dramatický príbeh a zobraziť to, čo by som chcel povedať, a ostať v istej sfére poetickejší.

O vašom filme Čubírková, v ktorom sa inšpirujete skutočným príbehom vrahyne dvoch mužov, sa dosť hovorí. V akom štádiu nakrúcania ste?

Práve práca na Rádiu Fresh nás so scenáristkou Dianou Kacarovou trochu zabrzdila. Ale vývoj musíme dokončiť v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov, keďže ideme tento projekt prezentovať do Mannheimu, kde sme boli pozvaní a kde budeme hľadať koproducentov. Do konca tohto roka by sme mali nájsť partnerov a pripraviť všetko tak, aby niekedy na jeseň budúceho roka padla prvá klapka. Na nakrúcanie sa už mnohí tešia, veď máme za sebou takmer trojročný seriálový maratón.

Ako vyzerá pracovný deň režiséra televíznych seriálov?

Pracujem bez dovolenky. Budím sa pravidelne o štvrtej...

Nemôžete spať?

obr_15.jpgNie, väčšinou má štáb nástup na siedmu ráno. Vstávam teda medzi štvrtou - piatou a dve hodiny mám na to, aby som sa naštartoval, osprchoval, prešiel si texty, jednoducho, urobil všetko, čo treba, aby som sa dostal do normálu a vedel od prvého obrazu byť celkom aktívny. Je to veľmi zlé, keď sa človek zobúdza počas práce, nemám to rád. Je to strata času, človek pracuje pomalšie, nadväznosti mu môžu unikať a podobne. No a po štarte nasleduje trinásťhodinová pracovná zmena s obednou pauzou, po ktorej často nasleduje u mňa ešte postprodukcia. Keď dotočím, riešim ešte s kolegami strih alebo zvuk. Potom štvorhodinový spánok a ráno opäť od začiatku.

Takto fungujete každý deň?

Momentálne áno, ale treba povedať, že som obeťou toho, čo som na seba vzal. Už dlhší čas prechádzam z projektu do projektu, robím aj dva seriály cez seba.

V pohode sa preorientujete z jednej story do druhej? Ide len o čisté remeslo?

Práveže som človek, ktorý vníma rôzne žánre. To dáva mojej práci ďalší rozmer.

Vyzerá to, že ste hlavne fanúšik kriminálneho žánru.

obr_08.jpgNájsť sa v tomto žánri znamenalo, že som sa začal zamýšľať nad jeho formálnymi pravidlami. Keď si ich v sebe rozanalyzujete, zistíte, aké výrazové prostriedky môžete používať a aké nie. Ale na druhej strane, keby ma stretol na ulici redaktor z relácie Aj múdry schybí, tak budem jeden z najhlúpejších opýtaných. Veľkú kapacitu svojej pamäti som musel obetovať tomu, aby som do nej dostal všetky žánrové súvislosti, a okrem toho aj mená všetkých seriálových postáv a hercov, ktoré sa mi už začínajú pliesť.

Ktorý prechod zo seriálu do seriálu bol najciteľnejší?

Asi keď som prešiel na Rádio Fresh. Chvíľu mi trvalo, kým si moja myseľ zvykla na komediálny žáner. Počas dennej práce na seriáloch Ako som prežil a Odsúdené som si každý večer musel pozrieť aspoň tri časti nejakého inšpiračného zahraničného dramedy seriálu, a popritom mať v i-pode nachystanú hudbu, ktorú som si tlačil do hlavy, aby som sa naladil na potrebnú strunu a začal rozmýšľať napríklad nad stavbou mizanscén. Teraz je to už celkom dobré.

V seriáloch sa často opakujú aj herecké tváre. Majú s podobnými prechodmi problémy?

obr_02.jpgJe to individuálne. Ak vie herec uchopiť viac charakterov a nehrá vždy len sám seba, je na tom skvele. Je to jednoduchšie, keď dobre ovláda hereckú techniku a nevychádza len zo svojich gest. Často emócia nadväzuje práve na ňu. Ak má herec dobrú výrazovú techniku, môže si nakrúcanie užívať a vzniká priestor, aby sa pred kameru dostala potrebná emócia - či už smutná, vážna, alebo komická. Tak je to aj pri filme.

Pociťujete konkurenciu v rámci slovenského seriálového trhu?

Zatiaľ ani nie. Ale príliš sa tým netrápim. Mňa réžia zatiaľ baví a ako slobodného človeka aj napĺňa. Vymýšľanie je moje, takže som spokojný. Mrzí ma iba to, keď veci, ktoré sme vymysleli a priniesli na tento trh, teda adaptovali sme pre ich pre Slovensko, sa jednoducho odkopírujú.

To, čo adaptujete pre Slovensko, nie je svojím spôsobom tiež odkopírované? Ako sa dajú v tomto biznise nachádzať hranice vlastnej tvorivosti?

Žánrová tvorba má svoje pravidlá, formálne postupy. Žiaľ, keďže u nás nemá temer žiadnu tradíciu, treba ju vždy adaptovať a vytvoriť nanovo na naše podmienky. Tak sme to urobili v niekoľkých veciach. V krimi žánri, soap dokumentárnom cykle či teraz v dramedy. Odkopírovať znamená, že preberiete niečo bez toho, aby ste to adaptovali, sami vytvorili. Lebo plagiátorstvo a tvorba sú dva rozdielne termíny.

Dala vám práca na seriáloch niečo aj v súvislosti s nezávislou filmovou tvorbou?

obr_10.jpgCelý tím sa snaží, aby naša seriálová tvorba niesla v sebe aj nejaký filmový rozmer, aby to nebola len obyčajná štúdiová výroba. Tým, že nakrúcame záberovým, teda takmer filmovým snímaním, si vlastne budujeme určitú rozprávačskú a montážnu zručnosť. Ide nám vždy o zachovanie obrazovej kultúry. V rámci toho som sa naučil nemať problém rozmýšľať pod časovým tlakom, či s improvizáciou, čo sa pri filmovej tvorbe vždy zíde. Seriály sú jedna z najlepších škôl. Film je stále drahý a človek si musí zvážiť a dobre rozmyslieť, čo a prečo nakrúca.

Môžete alebo musíte ovplyvňovať scenáre a dialógy?

Sú projekty, kde sa na tom dá pracovať, a sú projekty, kde nie. Niekde je dramaturgia spokojná s tým, ako seriál vyzerá a zmeny nechce, inde nespokojnosť tvorivého tímu televízia využije na ďalšie posuny. Napríklad teraz máme nastavený projekt Rádia Fresh celkom slobodne a voľne, čo sa mi veľmi páči. Scenáre sa kreujú inak, iná je aj hierarchia písania dialógov a jednotlivých liniek.

Aká?

Písanie je postavené na systéme využívanom na Západe, nevychádza z našej socialistickej dramaturgickej skúsenosti - teda jeden autor píše a niekto mu to sleduje - dramaturguje. Ide tu o inak postavený tím autorov, ktorý riešia a píšu každý inú časť v niekoľkých fázach, ktoré sa nakoniec zavŕšia scenárom. Je to náročný proces a sú v ňom potrebné aj vplyvy mňa ako režiséra. Tím chce povedzme vedieť, čo funguje a čo nie. Napríklad teraz do seriálu prišla herečka Lucia Siposová. Spoločne sme hľadali, ako uchopiť jej postavu, dialogicky, charakterovo, ako sa môže posúvať jej dejová linka. A zároveň vychádzať z dispozícií samej Lucie. Nechceli sme postavu tlačiť do niečoho, v čom sa herečka nevie nájsť. A to sa mi fakt páči, mať takúto spätnú väzbu.

Aký herec je lepší - ten, ktorý zahrá čokoľvek, alebo ten, ktorému šijete dialógy na telo?

obr_07.jpgJa mám rád hercov, čo sú schopní prijímať technické pripomienky. Zbaviť sa na moment celého Stanislavského - teda zbaviť sa predýchavania a psychologizovania. Tým, že herca komponujem na obraz, musím ho viesť tak, aby to, čo vidím, zodpovedalo mojej predstave. Obraz je hlavne kompozícia a herec je objektom v nej. A preto mám rád celkom neskúsených hercov, ktorí sa oťukávajú a nie sú zaťažení minulosťou, že takto som to robil. Môžete sa hrať s gestami, intonáciami. Ale zároveň mám rád aj hercov, ktorí už vedia, o aký typ herectva mi ide, a preto často využívam hercov, s ktorými som už niekedy robil a dobre sa mi s nimi robí.

Možno tí takzvaní predýchavajúci herci jednoducho povahovo nie sú vhodní na účinkovanie v seriáli.

Každý seriálový žáner potrebuje iného herca. Niektorý potrebuje veľké gestá, iný technickú presnosť. Denný seriál má iné pravidlá ako žánrový týždňový seriál. Rovnako sa aj inak nakrúca, rozdielne inak výroba trvá. A to veľmi ovplyvňuje to, ako herec hrá a aký zvolí prístup k tvorbe postavy. Rovnako sa to dá aplikovať aj na režiséra, že každý žáner potrebuje iný typ tvorcu.

Koľko trvá, kým sa herec a jeho postava v seriáli osvedčia?

obr_09.jpg

To je individuálne. Povedzme Paľo Višňovský ako vyšetrovateľ Tomeček v Meste tieňov sa nám osvedčil hneď pri prvých častiach. Mal najrýchlejší vstup do seriálu, keďže bol zároveň poslednou obsadenou hlavnou postavou. Považujem ho za veľkého profesionála.

V čom?

Je to dôkladne pripravený herec, ktorý dokáže fixovať pohyby, čo si mnohí herci vôbec neuvedomujú, nemajú vnútorne postavenú postavu natoľko, aby vedeli, prečo robia ktoré gesto. To je pre strih veľmi dôležité. Keď má herec každú chvíľu inú ruku pod bradou, to sa potom človek nedostrihá, v jednej klapke je to pravá, v druhej ľavá, alebo sa poškriabe tak, a potom zase onak. Paľo bol pripravený z textovej aj pohybovej stránky a všetko vychádzalo z vnútornej hereckej disciplíny. Zároveň to ovplyvnilo jeho postavu, ktorú sme tak mohli od začiatku pekne posúvať.

Ako to bude vyzerať s výrobou seriálov, keď konečne začnete nakrúcať Čubírkovú? Dáte si pauzu?

Už teraz si dávam pauzu.

Dá sa z toho kolotoča vystúpiť?

Dá, síce sú tam slzy a plač a otázky, že kto iný namiesto mňa na isté projekty príde, ale musí sa. Televízia je zaujímavá, ale ak je možnosť filmovej výpovede, dávam jej veľkú prednosť.

Nevyvoláva to vo vás rozpor?

Nie. Jediný rozpor vo mne vyvoláva fakt, že mi nezostáva čas na súkromný život

Robert Šveda (1975)

Narodil sa v Košiciach. Začínal ako prevádzkový manažér Bábkového divadla v Košiciach. V tom čase založil aj tamojšie alternatívne divadlo Quido, kde režíroval hry Zoostory a Kto sa bojí Virginie Woolfovej. V roku 2003 absolvoval Ateliér hranej réžie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Počas štúdia nakrútil niekoľko krátkych filmov, napríklad Odchod (Cena za najlepší krátky film festivalu Áčko 1999), Sen, predstava, fantázia Bendy Kristovej, Cez prah (ocenený na festivale Brnenská16).

Krátky film 1942 bol zvučkou Gay film festivalu 2001 a otváral aj prehliadku Febiofest. S týmto krátkym filmom sa predstavil aj na prehliadke Berlinale Talent Campus ako jediný slovenský účastník. Venuje sa tiež televíznej tvorbe (réžia cyklov Digitál, Najväčšie kriminálne prípady Slovenska, Najväčšie tragédie Slovenska, Radosť zo života). Podpísal sa pod seriály Mesto tieňov, Kriminálka Anděl, Ako som prežil, Odsúdené a novú druhú sériu Rádia Fresh. Film Démoni (2007) je jeho celovečerným debutom. Momentálne pracuje na ďalšom celovečernom projekte s názvom Čubírková.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 265
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 395
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 903
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 241
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 043
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 823
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 798
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 068
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 917
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 448
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 364
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 254
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu