BRATISLAVA. Slovenský herec Jozef Vajda a hip-hopový hudobník Patrik "Rytmus" Vrbovský pokrstili vo štvrtok predpoludním žinčicou sériu štyroch pilotných častí animovaných rozprávok Ovce.sk, ktorých cieľom je deti poučiť o nástrahách internetu.
Slávnostného krstu sa okrem nich, predstaviteľov Ministerstva kultúry a Ministerstva školstva Slovenskej republiky, režiséra projektu Jaroslava Barana a ďalších ľudí, zúčastnili aj študenti z Gymnázia Ladislava Novomeského v Bratislave, kde sa akcia aj konala.
"Nech tieto rozprávky splnia účel a deťom by som chcel povedať, aby sa zamysleli nad tým, čo je na internete a zobrali si z toho ponaučenie," povedal Rytmus. "Nech toto dielo padne na úrodnú pôdu," doplnil ho Vajda a dodal, že ho ponuka pokrstiť Ovce.sk nesmierne potešila, keďže si myslí, že deti treba v dnešnej dobre chrániť pred nástrahami internetu.
Pred samotným slávnostným aktom sa gymnazisti Rytmusa pýtali na jeho mladosť a jeho skúsenosti s internetom. "Určite nie som na žiadnych chatoch. Internet využívam na to, aby som si pozrel videoklipy, napríklad na YouTube, alebo aby som sa čosi dozvedel o krajine, ktorú plánujem navštíviť," prezradil raper známy z pôsobenia v skupine Kontrafakt.
Okrem toho deťom odporučil, aby si dávali pozor na alkohol a drogy. "Tie vám zničia vaše sny."
Hlasy postavičiek nahovoril v slovenčine člen hereckého súboru Slovenského národného divadla Jozef Vajda. Do maďarčiny prerozprával postavičky Csongor Kassai a v rómčine im prepožičal svoj hlas spevák Patrik Vrbovský pod odborným dozorom Rasťa Pivoňa a z prekladu Stanislava Cina.
Napríklad v rómskej verzii rozprávky Netancuj s vlkom okrem hlasu Rytmusa zaznieva aj pieseň Amen Savore, ktorú hudobník nahral spolu s Kmeťobandom.
Séria Ovce.sk, ktorá je súčasťou projektu Zodpovedne.sk, sa zaoberá netradičnými, modernými a citlivými témami ako pedofília (Pedofil - vlk láka na stretnutie deti - ovečky), rasistické prejavy na internete, nafotenie sa dievčat hore bez a následné zverejňovanie fotografií na internete (časť Bez kožušteka), navádzanie mládeže na nevhodné fotografie a videá na diskotéke atď.
Od roku 1994 je to pritom iba druhý slovenský animovaný seriál. Rozprávky sú kreslené ručne, čo sa považuje za najkvalitnejší druh animácie. Pre detského diváka je to najlepší formát z hľadiska vizuálneho a psychologického. Náročnosť animácie potvrdzuje aj fakt, že na výrobe sa podieľalo 40 ľudí počas šiestich mesiacov.
Na jednu minútu seriálu bolo potrebné ručne nakresliť 500 až 800 kresieb. Rozprávky zachovávajú klasickú podobu príbehu boja dobra a zla so záverečným ponaučením. Využívajú archetypové postavy (múdry starec - bača, hlúpy a naivný Jano, nevinné ovce, zlý vlk), ale stavajú na kultúrnom dedičstve Slovenska (prostredie salaša, bryndzové halušky, ľudové porekadlá, nárečové výrazy). Seriál zároveň odzrkadľuje súčasnú kultúru detí a mládeže, ich životný štýl.
