Zasľúbená krajina Československo získala na Expo '58 v Bruseli hlavnú cenu Zlatú hviezdu a mnoho ďalších ocenení. Napriek sivej socialistickej realite ju obdivoval celý svet, preto sa z bruselského sna nechcela nikdy prebudiť.
BRATISLAVA. Československá zázračná prezentácia výdobytkov vedy, techniky a umenia na Expo '58 v Bruseli bola pre svet šokujúca. V čase atómovej energie, vypúšťania prvých družíc do vesmíru, prvých počítačov a robotov, televízií a farebných plastov sa stala centrom pozornosti malá socialistická krajina. Preto, že sa na pohľad ľahučko a rýchlo z postalinovského obdobia presunula do obdobia prosperity, rozvoja a ničím nehatenej tvorivosti.
Fenomén EXPO ’58
Svetovú výstavu v Bruseli v roku 1958 videlo 40 miliónov ľudí. Bolo na ňom 150 pavilónov z 52 krajín.
Symbolom sa stalo strieborné Atómium -zväčšený model atómu železa.
Československý pavilón mal pôdorys obráteného písmena L, doplnený oblúkom budovy reštaurácie. Jeho autormi boli architekti František Cubr, Josef Hrubý a Zdeněk Pokorný.
Pavilón bol geometricky striedmy, svetlý, prepojený s okolitou zeleňou. Priehľadné steny z jantárového skla kontrastovali s leskom plechového krytu reštaurácie.
Členenie výstavy zodpovedalo koncepcii Jeden deň v Československu, teda - práca, odpočinok, kultúra.
Magnetom sa stala Laterna Magika režiséra Alfréda Radoka, ktorá prepájala divadlo, pantomímu, balet, spev a hudbu. Už počas výstavy požiadalo 14 štátov o prevádzkovanie divadla alebo hosťovanie v ňom.
Slovenská účasť bola minimálna. Na výstave ju dokumentuje Kostkov reliéf Ženy na brehu rieky, Gudernove predlohy pre grafické návrhy a Fullove návrhy na tapisérie.
„Pre našich ľudí bola účasť na veľtrhu dôležitá. Veď vôbec nemohli chodiť na Západ a zrazu mohli svetu niečo ukázať," hovorí Daniela Kramerová, pražská kurátorka výstavy Bruselský sen. „Bola to však vrcholne politická akcia."
Ale urobená veľmi moderným, dômyselným štýlom. Architektúra pavilónu nadväzovala na funkcionalizmus 30. rokov, prelínala sa v ňom technika s umením, celok bol scenáristicky, ideologicky a psychologicky bravúrne skoncipovaný. Až tak, že prostredníctvom sôch - vyberme hoci sochu Josefa Klimeša Každý má právo na vzdelanie - propagoval socialistickú ústavu.
Vstupenky načierno
Spôsob prezentácie zverili komunisti tým najlepším umelcom, aj takým, ktorí dovtedy nesmeli vystavovať. A len čo dokončili inštalačné práce, museli sa ešte v noci pred otvorením výstavy vrátiť domov. Tvorivý potenciál však stihli uplatniť naplno - československý pavilón, ktorý mal spočiatku malú návštevnosť, sa postupne zmenil na najnavštevovanejší. Stáli pred ním rady a vstupenky sa predávali pod rukou. Hlavná téma znela: Jeden deň v Československu. Strávili ho tam milióny ľudí. Novinárov dokonca vozili do zázračného Československa na jednodňovú exkurziu.
Doma sa potom „bruselský sen" zmenil na fenomén. Vyvolal štýlovú vlnu v architektúre a dizajne. Ľudia túžili snívať sen úspechu každý deň. Bol to však rovnaký klam ako Zlatou hviezdou ocenený pavilón.
Dokonalá ilúzia štandardu
Mnohé expozície robili scénografi František Tröster a Josef Svoboda. Vytvorili naozaj pôsobivé divadlo, napríklad v pavilóne energetiky ľudí bavili pulzujúce svetlá neónových trubíc, moderná grafika, kontrasty rytmických zmien svetla a tieňa, širokouhlé projekcie ohňa, uránu a vody či výtvarne najzaujímavejší exponát - maľované panneau Víťazstvo techniky od slovenského výtvarníka Ladislava Gudernu.
Ani návštevníci, ani porota neodhalili klamlivosť expozícií. Dokonale vytvorenú ilúziu prosperity a obdivuhodného pokroku odmenili mnohými cenami. „Československo sa na Expo prezentovalo tým najlepším, ale prezentovalo to ako štandard. Opak bol pravdou. Niektoré exponáty boli dokonca vyhotovené len pre výstavu, nikdy sa nedostali do výroby," hovorí kurátorka. Tak získala zlatú medailu Expo napríklad aj kolekcia obuvi národného podniku Svit. Oproti nej si Ľudovít Fulla za svoju tapisériu Pieseň a práca ocenenie naozaj zaslúžil.
Zostalo málo
Nápad po päťdesiatich rokoch oživiť slávnu expozíciu československého pavilónu Expo '58 v Bruseli bol dobrý. Ale nie realizovateľný. „Zostalo prekvapivo málo exponátov. Mnohé, napríklad sklo, textil, sa stratili, rozkradli, nepriviezli sa nazad alebo sa skrátka nezachovali."
Československý pavilón bol po svetovej výstave prevezený do pražského Parku kultúry a oddychu, ktorý v 90. rokoch vyhorel. Už neexistuje. Takisto kaviareň, ktorá bola súčasťou pavilónu a previezli ju na Letnú, vlastní teraz reklamná agentúra a využíva ju úplne inak.
Preto sa koncepcia výstavy o výstave, ktorá sa do SNG po roku presunula z Prahy a Brna, musela vystavať na fotografiách a filmoch. Priestoru, ktorý je len zlomkom pôvodného, dominujú veľkoplošné bannery s dobovými fotografiami. Podstatnou súčasťou expozície je popri autentických artefaktoch projekcie dobových filmov aj dokument zostavený z výpovedí účastníkov Expo '58.
Autor: Ada Jung
