BRATISLAVA.
Len niekoľko metrov od ambasády USA si postavili dve hraničné búdky, závory a námestie zatarasili plotom a ostnatým drôtom. Žiadna diplomatická roztržka však celkom určite nehrozí. To sa len tvorcovia dokumentárneho filmu Hranica rozhodli takýmto netradičným spôsobom privítať novinárov na projekcii tohto výnimočného diela.
Film rozpráva príbeh východoslovenskej dediny Slemence, ktorú v roku 1945 násilne rozdelili na dve časti. Jedna pripadla Sovietskemu zväzu a druhá Československu.
Tento stav trvá dodnes. Film režiséra Jaroslava Vojteka získal prestížne ocenenie a spomedzi 1800 prihlásených filmov práve film „HRANICA“ získal cenu ako najlepší film roka v strednej Európe.
Premiéru bude mať v slovenských kinách vo štvrtok.
Jeho svetová premiéra sa uskutočnila 28. októbra v Jihlave na 13. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov. Premiéra to bola viac ako úspešná, pretože získal cenu Mezi moři za najlepší dokumentárny film strednej a východnej Európy za rok 2009. Na jihlavský festival bolo prihlásených takmer 1800 filmov z celého sveta, do kategórie Mezi moři bolo vybraných 15 filmov zo strednej a východnej Európy.
Príbeh rozdelenej hranice
V noci 30. augusta 1946 bola dedina rozdelená Červenou armádou na dve časti, jedna pripadla vtedajšiemu Sovietskemu zväzu, druhá Československu.
Ostnatý drôt, bezohľadne natiahnutý medzi domy, rozdelil nielen cintorín, majetky, ale aj najbližšie rodiny na desiatky rokov, niekedy dokonca navždy. Vyskytli sa prípady, keď rodičia zostali na jednej strane a deti na druhej.
Rozdelenie dediny neznamenalo iba rozdelenie domov, ale aj pozemkov, na ktorých obyvatelia hospodárili.
Dokumentárny film bol nakrúcaný časozbernou metódou v období rokov 2001 až 2007. Zaznamenáva sled udalostí, medzi ktorými je aj vstup do Európskej únie, otvorenie priechodu na tejto hranici a neskôr vybudovanie Schengenu.
"Bola to moja myšlienka, ťahal ma vlastne tento absurdný moment, začal som to robiť ešte ako študent, keď som končil školu. Išiel som autobusom dva dni, prespával som v robotníckej ubytovni, ale keď som tam prišiel, tak ten priestor ma oslovil. Ako je možné, aby si niekto takto ubližoval v živote, vnímal som to, že to musím natočiť, aby sme sa zamysleli nad tým, čo spravíme a aké to má dôsledky," povedal pre TASR na dnešnom stretnutí s médiami režisér Jaroslav Vojtek (1968).
