Kráľovná belcanta triumfovala

Bratislavské hudobné slávnosti sa začali s Editou Gruberovou v Belliniho Norme. Potlesk postojačky bol namieste.

Slovenské národné divadlo, február 1968, druhá premiéra Rossiniho Barbiera zo Sevilly. V postave Rosiny vystupuje dvadsaťjedenročná poslucháčka bratislavského Konzervatória Edita Gruberová. Jej debut má úspech, kritika víta nový talent. Vedenie SND však nadanej koloratúrke angažmán neponúka, speváčka zbiera prvé profesionálne skúsenosti v banskobystrickej opere.

O tri roky je už Viedenčankou a stojí na začiatku svetovej kariéry.

Edita Gruberová (na snímke TASR) na rodné Slovensko nezanevrela, po páde železnej opony viackrát vystúpila v Slovenskej filharmónii. No na dosky SND sa opäť postavila až teraz. Čestná prezidentka Bratislavských hudobných slávností v titulnej postave koncertného uvedenia Belliniho Normy otvárala jubilejný 45. ročník nášho najvýznamnejšieho hudobného festivalu. Aplauz, ktorým diváci odmenili umenie slávnej rodáčky, bol mimoriadny. A často devalvovaný potlesk postojačky bol tentoraz úplne namieste.

Edita Gruberová je fenomén, v dejinách operného umenia výnimočný. Neuveriteľné štyri desaťročia si udržiava skvelú vokálnu formu a fyzickú kondíciu. Jej hlas nenesie známky opotrebovanosti, znie stále jasne, pevne, prierazne. Vlastné poňatie belcanta vypracovala na vysoko sofistikovanú úroveň. Gruberovej charakteristický slovník dáva do služby výrazu glisandové koloratúrne behy, duté rovné tóny i perfektné svietivé výšky. Jej Norma má premyslený každučký tón. Buduje ju ako hrdinskú tragédku, bez materinskej mäkkosti a ženskej poddajnosti.
Ona bola hlavnou hviezdou slávnostného večera, no ocenenie si zaslúžia aj jej partneri. Venezuelčan Aquiles Machado s južanským tenorom krásnej hustej farby si postavu Pollioneho zjavne vychutnával. Výbornú formu dokladoval domáci basista Peter Mikuláš ako Normin otec Oroveso, v postave Adalgisy sa predstavila Rumunka Carmen Oprisanu.

Dirigent Oliver Dohnányi vystaval Belliniho operu v neobvykle dramatickej koncepcii, no s plným pochopením pre vokálnych sólistov. Vo výbornom svetle sa ukázal orchester Slovenskej filharmónie i hosťujúci Maďarský filharmonický zbor, ktorého silnou stránkou sú predovšetkým krásne, dokonale ladiace mužské hlasy.
Organizátori BHS si nemohli vysnívať veľkolepejšie a úspešnejšie otvorenie festivalu. Program sľubuje, že to nebola posledná špecialita, ktorú poslucháčom ponúkli.