BRATISLAVA. Posledný román srbského spisovateľa Milorada Pavića má formu vymyslenej antológie s podtitulom Súčasná svetová poviedka. Spisovateľ, ktorý v pondelok zomrel vo veku 80 rokov, v nej predstavil texty z takmer štyridsiatich krajín. Nielen formou, ale aj počtom zvolených krajín odkazuje na jazyky, do ktorých bola preložená jeho najslávnejšia kniha Chazarský slovník.
Román-antológia s názvom Papierové divadlo dobre ilustruje Pavićov štýl, ktorý patrí k typickým reprezentantom postmoderny. Čo tento termín presne znamená, nevie takmer nik, čítaním Pavića mu však lepšie porozumiete. V Papierovom divadle sa nerozhodol písať paródie na konkrétne národné literatúry, ale písať o tom, čo v nich podľa neho chýba. Na Slovensku by to údajne mali byť dialógy typu: „Povedzte mi, veríte, že existuje paralelný čas k tomu času, v ktorom žijeme? Verím, že áno. Každý človek je jedným takým paralelným časom.'"
V českej poviedke sa zasa objavuje klišé, keď v záverečnej scéne čakajú na vlak dvaja muži. Ukáže sa, že je to Hašek a Kafka.
Literárny historik, prekladateľ, básnik, autor desiatich románov, ale aj poviedkových kníh sa usiloval o to, aby zmenil spôsob čítania kníh. Tie jeho sú napísané formou slovníkov, astrologického sprievodcu pre amatérov či formou knihy s mnohými koncami.
Svoju najslávnejšiu knihu Chazarský slovník vydal v roku 1984. Pavić v nej vytvára montáž reálnych historických zápiskov s vymyslenými, mieša skutočnosť s fikciou. Objavuje sa tu mnoho reálnych aj vymyslených postáv a kniha je obťažkaná intelektuálnymi pasážami, pre ktoré ju vytrvalci čítajú opakovane. Autorovi sa týmto románom podarilo vytvoriť knihu velebenú okruhom zasvätených fanúšikov podobne, ako malé intelektuálne sekty nedajú dopustiť na Joyceovho Odysea a podobné knihy, ktoré nájdete v každej encyklopédii, ale málokedy na nočných stolíkoch.
Napriek náročnosti bol obľúbený u slovenských vydavateľov, Chazarský slovník vyšiel ešte za socializmu a v posledných rokoch sa objavilo hneď niekoľko ďalších titulov. Autor bol v roku 2004 navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru.
