Štrnásť cien za dva mesiace získal film mladého režiséra Mira Rema. Dokument Arsy - Versy zachytáva život autorovho strýka – amatérskeho fotografa, filmára a milovníka netopierov, jeho „na hlavu postavený“ pohľad na svet aj vzťah k matke.
BRATISLAVA. V ére reality show sme si zvykli na nepríjemný pocit nazerať ľuďom do života pri tých najosobnejších situáciách. Intimita filmu Arsy – Versy však stále dokáže zaraziť. Hlavný hrdina Ľuboš síce nie je zatvorený v presklenom dome a skúmaný celým národom, ale jeho prirodzené správanie zachytené v prirodzenom prostredí vyvoláva dojem, že sme sa omylom stali pozorovateľom v cudzej domácnosti.
"Nečakal som, že Ľubošov humor pochopia na celom svete, že sa stane univerzálnym."
Miro Remo
„Je rozdiel nakrútiť rodinný film a film z rodinného prostredia, ktorý má mať patričnú hĺbku. Vyžadovalo si to veľkú odvahu točiť o niekom, koho dokonale poznáš v tom domácom, bez pretvárky,“ vysvetľuje režisér Remo. Ľuboša si do úlohy aktéra nevybral len preto, že pozná jeho zvyklosti, jednoducho ho ako filmára zaujímajú ľudia, ktorí nejakým spôsobom ignorujú systematickosť a stereotyp života. „Páči sa mi, ako žije. Podľa našich kritérií môžeme tvrdiť, že nenašiel uplatnenie, ale fotky, ktoré fotí a filmy, čo nakrúca, to sú neuveriteľné veci.“
Príbeh s potenciálomFilm je z veľkej časti hraným príbehom. Správanie Ľuboša a jeho matky je zrekonštruované, ale vznikalo podľa predlohy bežných činností, ktorými sa zapodievajú denne. „Už keď som sa rozhodol pre túto tému, vedel som, že jej musím dať nejakú zápletku a príbeh. Keby sme pol hodiny rozprávali vtip, tiež by nebol smiešny, museli sme si to trošku prispôsobiť.“
Spolu s ním sa na Arsy – Versy podieľal kameraman Jaro Vaľko, asistent réžie Juraj Ištvánik, zvukár Lukáš Kasprzyk, produkčná Barbara Hessová a strih mal na starosti Marek Kráľovský. V Ladciach pri Považskej Bystrici nakrúcali pol roka s podporou ministerstva kultúry, ale prvé príjmy si filmári rozdelili až vďaka oceneniam.
Tých sa doteraz nazbieralo štrnásť. „Príbeh o chlapovi, o ktorom si všetci myslia, že je blázon a on sa utieka k netopierom, už má svojím spôsobom istý potenciál, že by mohol na festivaloch uspieť. Ale nečakal som, že ho pochopia ľudia po celom svete, že sa Ľubošov humor stane univerzálnym.“
Na Slovensku až na ArtfilmeSlovnými spojeniami ako „portrét hodný rešpektu“, alebo „óda na individualizmus“ si uctila porota snímku na festivale krátkych filmov v švédskej Upssale. Ľuboš sám mal však z filmu zmiešané dojmy.
„Najprv si stále myslel, že pôsobí smiešne. S odstupom času oceňuje kvalitu z filmárskeho hľadiska, páčia sa mu scény z jaskyne a fragmenty. Na soškách mu nezáleží, ani mu nemám dať ako vedieť, keď snímka niečo vyhrá, lebo nemá telefón,“ opisuje Remo pocity svojho strýka.
Ocenenia mladému režisérovi v kariére určite pomôžu, ale ako sám tvrdí, film o nich nie je. „Niekedy ma dokonca mrzí, že z Arsy – Versy nemám ako divák žiaden zážitok, vždy si pri danej scéne predstavím len, ako sa nakrúcala a čo ju sprevádzalo. Nedokážem pochopiť, prečo ľudí tak chytí.“
Dokument čaká ešte minimálne päť festivalov, slovenský divák si ho bude môcť pozrieť v rámci Artfilmu v Trenčianskych Tepliciach.
Autor: Katarína Šamajová
