Dvadsať pôct divadlu Semafor

Zuzana Navarová, Tata Bojs, Ecstasy of St. Theresa, Jan Burian, Mňága a Žďorp, Midi Lidi a niekoľko ďalších českých muzikantov sa stretlo na albume, ktorý vznikol ako darček k päťdesiatemu výročiu existencie divadla Semafor.

Okrem časového odstupu existuje ešte jedna vec, podľa ktorej zistíte, či počúvate dobrú alebo zlú pesničku - sú to coververzie. Čím je ich viac, tým lepší je originál.

V množstve hudby, ktorú spolu stihla napísať slávna česká dvojica Suchý-Šlitr, je skvelých originálov tak veľa, že nebol problém dať dokopy dvadsať rôznych kapiel a hudobníkov.

Jeden nápad za dvadsať

Celé to spískal Pavel Klusák, známy český hudobný novinár. Kto ho trochu sleduje, vie, že patrí medzi tých, ktorí často dokážu vystihnúť a popísať to podstatné, čo sa v hudbe deje. Kto ho sleduje ešte viac, ten zase vie, že práve on sa výrazne pričinil o sériu cédečiek vydaných pod hlavičkou časopisu Respekt.

A teraz sa Klusák posunul k hudobným tvorcom ešte bližšie. Vymyslel ambiciózny projekt - poctu divadlu Semafor. Bol to odvážny ťah, keď ide o pesničky, ktoré má v ušiach a v dušiach niekoľko generácií publika,  očakávania bývajú priveľké a riziká pre hudobníkov privysoké.

Semafor oslávil v tomto roku päťdesiatiny. Popri množstve spomienok sa objavilo aj niečo nové. Cédečko, ktorým sa uviedlo nové vydavateľstvo Klíče. Je natlačené do poslednej sekundy, obsahuje vyše hodinu hudby neobmedzenej žánrovo ani generačne. S výnimkou staršieho dueta speváčky Zuzany Navarovej s gitaristom Ivanom Gutiérrezom všetkých devätnásť zvyšných pesničiek vzniklo špeciálne pre tento projekt.

Kto hľadá obraz o dnešnej českej scéne, na albume For Semafor ho nájde. Hity Suchého a Šlitra spájajú rôzne generácie a je veľmi zaujímavé počúvať, ako sa s nimi dokázali vyrovnať známe mená aj mladé talenty.

Čo sú tie naj

Že toto cédečko uspokojí azda každého nie sú marketingové reči, ale logický fakt. Keď dáte dokopy tak veľa rôznych muzikantov, inak to dopadnúť ani nemôže. Na popisovanie každej pesničky tu nie je priestor, tak si prejdime iba tie „naj".

Najdlhší príspevok dodala elektropopová skupina Midi Lidi. Ich šesťminútová verzia Co jsem měl dnes k obědu je už novou hitovkou, vďaka dopísanej vtipnej slohe o živote českého promotéra. Verše ako  „Pak jsem chtěl Nirvanu / měla šňůru v Íránu" či „Chtěl jsem taky Black Sabbath / místo nich přijel Kabát" sú už na polceste zľudovieť.

Najväčšie prekvapenia sú tri - skupina Ecstasy of St. Theresa spieva po česky, pesničkár Jan Burian hrá prvýkrát v živote inú než vlastnú skladbu a Jan Nebřenský (ex-Vltava) sa spojil s elektronickým duom Magnetik.

Práve nečakané prístupy sú tým najcennejším obsahom tohto albumu. Lo-fi skupina Dva pretextovala Vyvěste fangle do vlastného čarovného jazyka, spojenie klasiky s elektronikou najlepšie zaiskrilo v skupinách Kazety a Květy, sami sebou zoči-voči starým hitom zostali aj herec a improvizátor Jaroslav Dušek a výtvarník Petr Nikl.

Pre väčšinu ľudí bude pravdepodobne najodvážnejšou coververziou Motýl, ktorého manželia Havlovi na violončelách posunuli až k indickej mantre. Kto má radšej tradičnejšie polohy, bude si asi najčastejšie púšťať Mňágu a žďorp.  Vyslovene zlá skladba tu nie je, no Vypsaná fiXa už akoby mala namierené do dedinských kulturákov a swing v podaní Zatrestbandu dosť výstižne komentuje názov tejto kapely.

Album For Semafor bude mať pokračovanie na DVD. Paralelne s nahrávaním totiž vznikal filmový dokument. Jeho autori boli s hudobníkmi v štúdiách, aj na ich chatách, čo sľubuje ďalší rozmer celého projektu.