Čo čítame

Hoci medzi najznámejšie príklady výskytu češtiny v slovenských literárnych textoch patrí kniha listov Ivana Kadlečíka a Ludvíka Vaculíka Poco Rubato, aj mnohé dalšie Kadlečíkove prózy obsahujú české fragmenty. Ako uvádza Mira Nábělková v knihe Slovenčina a čeština v kontakte (vydavatelstvo Veda), práve tento autor ponúka najvýraznejší pohľad na mnohoraké uplatnenie češtiny v tvorbe jedného literáta.

Pravda, s podobným javom sa stretávame aj v dielach viacerých ďalších slovenských spisovateľov, a Nábělková na množstve príkladov ukazuje, v akej miere, akých formách a funkciách sa čeština vyskytuje v slovenských literárnych textoch. Za všetky spomeňme atypický prípad, ktorý sa od všetkých odlišuje výskytom cesko-slovenčiny.
Kniha Evy Štolbovej Navrávačky s Dominikom Tatarkom, ktorá vznikla autentickým prepisom nahrávaných rozhovorov, je nielen kombináciou po česky kladených otázok a slovenských odpovedí, ale aj vzájomným prelínaním
jazykov oboch aktérov v emocionálnom dialógu.

Záber publikácie Miry Nábělkovej, ktorá pracuje s rozmanitými textovými zdrojmi, ako sú už spomínaná umelecká literatúra, ale aj žurnalistika, náboženská spisba, marketingové texty, reklama, bežná komunikácia vrátane internetovej, je však ovela širší. Autorka skúma a opisuje súčasnosť slovensko-českých a česko-slovenských
jazykových vzťahov v rozličných komunikačných sférach, vzájomné preberanie slov, vývin slovenčiny v ceskom a češtiny v slovenskom prostredí, ako aj otázku, ci s ohladom na jedinečnosť dávneho jazykového spolužitia je slovenčina, resp. ceština v „tom druhom" prostredí cudzím jazykom.

To všetko s vedomím faktu, zdôrazneného podtitulkom knihy: Pokračovanie príbehu.