Jedenástym prikázaním je láska

Soviar píše svoje verše-texty, prevažne z toho, čo prežil, sú to prerozprávané, prežúrované a preveselené, či naopak presmútené dni a noci, či zachytené temer nezachytiteľné vzácne okamihy precitnutia, z ktorých vyťahuje zrná inšpirácie, aby si zostavil ten svoj, nový, svojský, bezbožný ruženec, na ktorom sa radi pomodlia aj iní.

Nestáva sa tak často, aby ste básne slovenského poeta poznali skôr z éteru, ako zo stránok literárnych časopisov, či básnikových kníh. V prípade Juraja Soviara to tak môže byť, pretože mnohé z jeho textov počúvame už roky z úst hviezd slovenského pop-rocku. Viaceré zo zhudobnených textov Juraja Soviara sa stali megahitmi a zo dňa na deň doslova zľudoveli.

Tento jednoduchý fakt môže znamenať aj to, že sú ľahko zapamätateľné, zrozumiteľné, presne rýmované a prinášajú posolstvo, ktorému porozumejú mnohí, naprieč profesijným či intelektuálnym spektrom spoločnosti. Skúsený básnik môže obdivovať všetky ženy, aj tie, čo láskami a vášňami už uvädli.

Juro Soviar je ešte vždy duchom a dušou básnik mladý, preto dosiaľ zostáva estétom, miluje a obdivuje krásne mladé a osudové ženy, často nedostihnuteľné, nedosiahnuteľné, éterické bytosti. Ich údelom je zrejme básnikovi trvale unikať a neustále trápiť ho, nech napíše konečne niečo akútnym atramentom srdca.

Tí, ktorých zasiahne text, pretože jeho obsah a aj význam sami dávno či nedávno prežili (alebo aj skoro neprežili) a každý vždy o trošku inak. No nie až tak inak, aby nepochopili vzorec lásky, nielen k žene, ale ku každému naplno prežitému okamihu dňa, čo velebí a pripomína dostatočne otvorene a aj úprimne básnik Juraj Soviar vo svojich textoch v knižke Odkazovač.

Básnik tu nepotrebuje hlbokú filozofiu na to, aby vyjadril svoje city a pocity. Veď čo už niekto vymyslí nového, ležiac udýchaný po boku krásnej ženy, alebo zdvíhajúc sa po neprespatej, no o to krajšie presnívanej noci, niekde v krčmičke od stola, kde zanechávame svojich priateľov, akoby sme ich už tentoraz mali vidieť naposledy.

Soviar skladá a veršuje v jednoduchých a zrozumiteľných obrazoch a obrázkoch, jasných, ale aj objavných metaforách, ktorým však vôbec nechýba výpovedná hĺbka a svojrázna, aj keď trošičku sebadeštrukčná filozofia, podľa vzoru parížskej bohémy. Soviar je bláznivý básnik mesta, rebelant z ulice, najdúch noci, posol príjemného, pôžitkárskeho hýrenia, lovec lásky, obhajca okamihu, čo bolí, zraní, pohladí, poleje živou vodou.

Žije a píše, tu a teraz v odžitej prítomnosti, bez nároku na sľub, že tento večer a noc sa skončí dobre. Bez toho, aby si bol aspoň trošku istý, že ľudia ešte nezabudli na jedenáste prikázanie, ktorým je podľa neho láska.

Autorský výber z piesňových textov Odkazovač je aj graficky krásnou knihou, dokonale doplnenou citlivými, skoro starosvetskými aktami Petra Šimčiska.