bec?
Text slovenskej hymny napísal Janko Matúška v roku 1844 na melódiu ľudovej piesne. To nevyzerá ako príliš vznešená predloha. Ale má byť hymnická pieseň dielom významnej osobnosti? Hádam aj áno, napríklad hymnu Nemecka zložil slávny viedenský klasik Joseph Haydn. Pôvodne však vznikla pre Rakúsko a inšpiroval sa vraj, či už vedome, alebo nie, chorvátskou ľudovkou.Marek Piaček, hudobný skladateľHymna ako identifikujúca zvučka štátu je pre mňa vždy dôležitou súčasťou prezentácie krajiny. Rozhodne ovplyvní môj názor na danú krajinu. Hymny všetkých štátov som si stiahol kedysi dávno, ešte v začiatkoch internetu, ako MIDI súbory. Vždy ma zaujímali, aj ich historický vývoj, hudobný či textový. Často som ich používal aj vo svojich skladbách. Napríklad celá prvá časť skladby Učiteľka očami detí je poskladaná z rôznych hymien. Je zvláštne, že si to nikto takmer nevšimne - niektoré motívy sú veľmi zreteľné, napríklad začiatok francúzskej hymny. Takisto nemeckú hymnu som spracoval v skladbe Jednota a právo pre kapelu Požoň sentimentál. Takmer sa to nedá počuť, ale celá skladba je výlučne z tej hudby. V symfónii Nuntium magnum som zasa citoval bhutánsku hymnu, lebo ma hudobne veľmi zaujala, najmä jeden melodicky veľmi výrazný tón. Teším sa a som hrdý na to, že máme vlastnú hymnu. Sú národy, ktoré dodnes nemajú vlastný štát ani hymnu. Oveľa radšej by som však bol, keby našou hymnou bola Suchoňova Aká si mi krásna - napríklad. V poslednom čase ma veľmi pobavila verzia hymny Sovietskeho zväzu ukrajinského dua 5nizza.Stanislav Palúch, huslistaVšeobecne nemám veľmi pozitívny vzťah k hymnám. K tej našej ho mám vlažný, neinšpiruje ma. Neidentifikujem sa s jej textom a melódiu mám radšej v ľudovom origináli. Nepoznám veľa hymien a žiadna sa mi nejako extra nepáči. Peter Zagar, hudobný skladateľHymny beriem ako fakt. Hudobne sa mi najviac páči maďarská, aj českú rád počúvam. Slovenská hymna je pre mňa symbolom štátu, ktorého som občanom. Hudobne mi nie je blízka a z hľadiska textu mi pripadá dávno prežitá. Ale je to svedectvo o nás, o Slovákoch. Človek si prečíta text a hneď je mu jasné, na čo je národ pod Tatrami citlivý. Nad inou hymnou pre Slovensko sa veľmi nezamýšľam, ale Suchoňova Aká si mi krásna by mi vyhovovala viac.Národné hymny sú hudobným ekvivalentom motta, zástavy alebo erbu krajiny. Jednou z jej hlavných funkcií bolo odjakživa uctiť si vládnucu hlavu štátu. Väčšinou sa hrajú pri slávnostných príležitostiach. Prvá takáto udalosť sa datuje z roku 1745, keď zaznela anglická hymna God save the King vo verzii Thomasa Arneho v londýnskom kráľovskom divadle. V súčasnosti je samozrejmé, že každá krajina má vlastnú hymnu a zástavu. Veľa starých hymien, napríklad Francúzska či USA, vzniklo počas obdobia národnej krízy. Najviac sa začali hymny rozširovať v časoch národného obrodenia v 19. storočí, obzvlášť v strednej Európe a v Južnej Amerike. Japonská hymna vznikla v roku 1893, vo všeobecnosti však východné krajiny nasledovali západný trend až po tom, ako si vlastnú hymnu vytvorila aj Čína v roku 1949.Texty národných hymien majú málokedy literárnu hodnotu. Kľúčovým motívom je väčšinou vlastenecký zápal, hoci formy a obrazy, ktorými sa vyjadruje, sa dosť líšia a odhaľujú veľa o charaktere národa v čase, keď hymna vznikala. Texty musia byť občas zmenené v dôsledku ďalších politických zmien alebo vzťahov s okolitými krajinami. Niektoré krajiny, najmä tie, ktoré zažili dlhé obdobia mieru a politickej stability, si vyberajú hymny, ktoré hovoria hlavne o kráse prírody krajiny. Viaceré sa zameriavajú na národného hrdinu, ako sú napríklad dánsky kráľ Christian alebo haitský Jean Jacques Dessalines, či na vlajku, ako napríklad Honduras alebo USA. Viaceré hymny sú v podstate modlitbami, napríklad britská, alebo volaním do zbrane, napríklad francúzska. Obľúbenými témami hymien, ktoré začali vznikať po roku 1945, sú boj za nezávislosť a hrdosť na jej dosiahnutie.Málo národných hymien je hudobne hodnotných, ale väčšine krajín sa podarilo nájsť hudbu, ktorá je dostatočne vznešená alebo burcujúca. Neprekvapuje ani tendencia, že veľa krajín napodobňuje susedné krajiny, takže hudobný štýl hymny často určuje nielen čas vzniku, ale aj geografická lokalita. Takéto možno nájsť napríklad v Strednej a Južnej Amerike a sú ovplyvnené štýlom talianskej opery 19. storočia. Nesporne sú to tie najdlhšie, najvypracovanejšie a najnepraktickejšie hymny, vždy majú pochodový rytmus a často impozantný orchestrálny úvod. Najdlhšou a najambicióznejšou je hymna Salvadoru, ktorá nezaostane ani za verdiovskou operou.Ruská hymnaPo rozpade Sovietskeho zväzu bola v roku 1991 za štátnu hymnu prijatá Patriotická pieseň Michaila Glinku. Nemala však žiaden text, preto sa rozhodlo o zmene štátnej hymny. Vzhľadom na komunistickú väčšinu v ruskom parlamente bola ako ústupok zvolená známa melódia hymny ZSSR. Autorom jej hudby je A. V. Alexandrov. Na základe verejnej súťaže k nej bol vybraný text kapitána Sergeja Michalkova, ktorý bol aj spoluautorom predchádzajúcich dvoch verzií hymny ZSSR. Hymna Sojuz nerušimyj platila od roku 1943. Dovtedy bola štátnou hymnou Internacionála. Zmenili ju komunisti v snahe nahradiť ju niečím originálnym. Moskva vtedy vyhlásila konkurz na text i hudbu. Od roku 1955 ju dočasne na domácej pôde hrali bez slov, v texte bola zmienka o Stalinovi a vtedy sa bojovalo proti jeho kultu osobnosti. Nové slová napísal Michalkov až v roku 1977. Maďarská hymnaText Himnuszu napísal v roku 1823 maďarský básnik Ferenc Kölcsey. Báseň pripomínala hrdinstvo kniežaťa Arpáda Megyera, zakladateľa prvej uhorskej dynastie, víťazstvo kráľa Mateja Korvína nad Rakúšanmi, mongolské a turecké nájazdy. Hudbu zložil v roku 1844 tvorca maďarskej národnej opery Ferenc Erkel. Po vzniku Rakúsko-Uhorska sa Himnusz stal oficiálnou hymnou Uhorska, neskôr prvej Maďarskej republiky a Maďarského kráľovstva. Keďže sa obracia k Bohu, od roku 1949 sa hrala iba v inštrumentálnej verzii. Vtedajší komunistický vodca Mátyás Rákosi dokonca požiadal hudobného skladateľa Zoltána Kodálya, aby napísal novú, ale Kodály odmietol. Po roku 1956 sa prezident János Kádár pokúsil nahradiť Himnusz skladbou Szózat, ale zlyhal. Skladba Szózat má dnes podobne významné postavenie ako Himnusz, ale nie je zakotvená v maďarskej ústave. Obe sa hrávajú pri oficiálnych príležitostiach, na území Sedmohradska je oficiálne uznaná i hymna sikulských Maďarov.Nemecká hymnaNemci prevzali hymnu Rakúšanov, ktorí ju mali ako cisársku hymnu Keiserlied pre Františka II. do roku 1918. Text napísal Lorenz Leopold Haschka, melódia je súčasťou sláčikového kvarteta Josepha Haydna. Istý chorvátsky muzikológ začal dokazovať, že melódia má chorvátsky pôvod a znaky ľudovosti. Skladba bola napísaná v čase, keď bolo Rakúsko vážne ohrozené Francúzskom. Viaže sa aj k Haydnovej ceste do Anglicka, kde skladateľ spoznal obľúbenú britskú národnú hymnu. Keď sa vrátil do Kaiserstadtu, oslovil vplyvných ľudí, ktorí sa obrátili na jeho excelenciu s návrhom, aby mohol Haydn zložiť skladbu, ktorou možno preukázať rešpekt, lásku a oddanie vládcovi. Prvý raz bola uvedená na narodeniny cisára v roku 1797. Verzie hymny existovali vo viacerých jazykoch, texty sa menili v závislosti od vládcov. V roku 1841 bola hudba použitá k textu Hoffmanna von Fallerslebena Das Lied der Deutschen. V roku 1922 ju za hymnu oficiálne uznal prvý prezident Nemeckej republiky Friedrich Ebert. Nacistická propaganda zmenila interpretáciu slov prvej strofy, a tak bola zakázaná. Pokus prijať novú hymnu v roku 1950 sa skončil fiaskom. V roku 1952 bola prijatá ako hymna Nemecka tretia sloha. Ostala v tejto podobe aj po zjednotení Nemecka. Česká hymnaČeská hymna Kde domov můj? bola vyhlásená za hymnu Českej republiky v roku 1990, ešte počas federácie. Dovtedy bola súčasťou Československej štátnej hymny. Pochádza z divadelnej hry Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka aneb Žádný hněv a žádná rvačka. Prvý raz bola uvedená v Prahe 21. decembra 1934. Hudbu k nej zložil František Škroup, interpretom sa stal Karel Strakatý. Rýchlo zľudovela a získala si postavenie národnej piesne. Hymnu tvorí len prvá sloha, mierne pozmenená oproti originálu, druhá je takmer neznáma. V rokoch 1918 až 1938 existovala oficiálna verzia hymny aj v nemčine a v maďarčine.Hymna USAPieseň The Star-Spangled Banner (Hviezdami posiata vlajka) je hymnou Spojených štátov amerických. Jej text napísal právnik a amatérsky básnik Francis Scott Key v dramatických okamihoch vojny po tom, čo bol počas britsko-americkej vojny v noci z 13. na 14. septembra 1814 svedkom, ako posádka americkej pevnosti Fort McHenry v Baltimore úspešne vzdoruje ťažkému ostreľovaniu z mora. Jeho báseň The Defence of Fort McHenry (Obrana pevnosti Mc Henry) bola prvý raz uverejnená 17. septembra a o tri dni neskôr opäť, už pod súčasným názvom a už v podobe piesne na melódiu anglickej anakreónskej piesne To Anacreon in Heaven od Johna Stafforda Smitha. Hymnou Spojených štátov sa stala rozhodnutím Kongresu 3. marca 1931.
Načo je hymna, ako sa s ňou vlastne stotožňujeme? Sú takí, čo tvrdia, že hymna je zbytočná, ale aj takí, pre ktorých je posvätná. Čo sa týka tej slovenskej, nejeden z nás považuje jej text za prežitý, viacerým sa nepáči ani jej melódia a radšej by navrhli inú skladbu, napríklad pieseň Kto za pravdu horí s textom Karola Kuzmányho, Hoj, vlasť moja od Mikuláša Schneidera Trnavského, Suchoňovu zborovú skladbu Aká si mi krásna. Slovenská hymna, pochopiteľne, neinšpiruje ani všetkých umelcov, okrem prostého nezáujmu o tento hudobný útvar aj preto, že sa nestotožňujú s jej podobou, dokonca ju s úsmevom nazývajú Pandorinou skrinkou, ktorú sa neoplatí otvárať. Niektorí sa však s hymnami radi zahrajú a zacitujú ich vo svojich dielach - tak to bolo v minulosti a je to aj dnes.
Janko Matúška, autor textu slovenskej hymny, je rodák z Dolného Kubína.
Nepatril k politickým a básnickým velikánom štúrovského hnutia, ale intenzívne
žil jeho rytmom. Podobne ako jeho osobný priateľ Janko Kráľ inklinoval k právu,
pedagogike a venoval sa štúdiu teológie. Na snímke dom Matúškovcov
v Dolnom Kubíne, postavený na základoch rodného domu Janka Matúšku
Hymnické piesne
Hymnické piesne sa v minulosti často upravovali alebo citovali v skladbách. Je známe, že Joseph Haydn vyprodukoval viacero verzií rakúskej hymny, v roku 1797 sa stala súčasťou jeho slávneho sláčikového kvarteta známeho pod názvom Cisárske kvarteto. Inšpirovali sa ňou i Carl Czerny, Niccolo Paganini, Čajkovskij či Rossini. Využil ju i Bedřich Smetana vo svojej takzvanej Triumfálnej symfónii. A napríklad slovenský skladateľ Ján Levoslav Bella v dvadsiatych rokoch minulého storočia zrevidoval cyklus svojich starších skladieb s názvom Dumky, kde citoval melódiu Kde domov můj, ktorá bola vtedy už súčasťou československej štátnej hymny, ale zdá sa, že skôr ako spomienku na svoju mladosť.
Dvesto hymien
„Celkom nerozumiem tomu, načo hymny vôbec existujú," hovorí hudobný skladateľ Peter Breiner. Je autorom aranžmánov vyše dvesto hymien, ktoré vytvoril pre Olympijské hry 2004 v Aténach a nahral ich so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. Tieto aranžmány, mimochodom, spôsobili o štyri roky neskôr kauzu na olympijských hrách v Číne, kde nelegálne zazneli v podaní Pekinského symfonického orchestra. Pri spomienke na prácu s hymnickými predlohami Breiner hovorí, že kuriózne bolo najmä to, ako reprezentácie jednotlivých krajín reagovali, keď mali odobriť jeho nahrávky. „Bolo to celé spektrum reakcií - od úplnej flegmatickosti až po hysterické urážky. Niektorí ´reprezentanti´ - a nebolo ich málo - ani netušili, čo je hymnou ich krajiny. Ruského veľvyslanca v Aténach upozornila až upratovačka, ktorá umývala okná, že už majú novú hymnu."
Otázka hrdosti?
Hudbu i text považuje Breiner skôr za primitívne zložky hymien a práca s nimi vraj nie je žiadna veľká veda. I keď to nie je celkom jedno, predlohy hymien sú v danej krajine podľa neho zameniteľné. „A aj sa menia, hymnový súbor sa neustále obnovuje, pretože podchvíľou si nejaká vláda zmyslí, že ich stará hymna nebola dobrá a nová bude oveľa lepšia." Medzi hymnami nachádza zopár, ktoré sú preňho hudobne celkom zaujímavé a skomponovali ich známi slávni skladatelia - napríklad nemeckú, rakúsku, maďarskú, vatikánsku. Slovenská hymna podľa neho nepatrí hudobne k najhorším, ale nie je to ani žiaden zázrak. Na otázku, či charakter hymny - jej text, hudba a historický príbeh, môžu súvisieť s tým, ako je človek hrdý na seba a svoju krajinu, odpovedá: „Byť hrdý na seba a na svoju krajinu sú dve úplne rozdielne veci. Byť hrdý na krajinu je dosť absurdné, lebo ide o niečo, čoho som súčasťou úplne náhodou a k čomu som nijako alebo len minimálne prispel. Nejaká pesnička to nemôže ovplyvniť. A ak ovplyvní, tak je to len nejaká hystéria a pripisovanie neexistujúceho významu."
S rukou na srdci prijíma hymnu nielen prezident Spojených štátov,
ale aj radoví Američania, a nielen pri športových víťazstvách
Vážna, vznešená i odbojná
Symboly sú v živote človeka oveľa viac prítomné, ako by sme si pripustili. Či chceme, či nie, sú všade okolo nás. Niečo zastupuje niečo iné. Jedným zo symbolov štátnosti je národná, štátna hymna. Zastupuje isté spoločenstvo ľudí, zastupuje štát.
V rámci národných a štátnych symbolov patrí hymna medzi najreprezentatívnejšie. Slovenská pôsobí veľmi jednoducho, lebo má prostý text a jej hudobný základ tvorí ľudová pieseň. „To neznamená, že nemá hodnotu. Keď si vezmeme taký gregoriánsky chorál, to je tiež len jednohlas, a nádherný," hovorí muzikologička Jana Lengová. Istý čas vraj tiež uvažovala o tom, že by bolo dobré, keby sa vytvorila nová, iná slovenská hymna, no postupne dospela k názoru, že je to takmer nemožné, keďže súčasná hymna sa upína na vývoj národného spoločenstva, čo sa považuje za dôležitú historickú hodnotu. „Je to hymna veľmi vážna, svojím spôsobom vznešená a zároveň odbojná. V týchto fenoménoch sa ukrýva jej podstata."
Tatry a hromy
Z hľadiska textu sa slovenskou hymnou zaoberali mnohí bádatelia, literáti ako Jaroslav Vlček, Pavol Vongrej alebo Rudo Brtáň. Dlho sa tradovala ako anonymná, nebolo jednoznačné, či jej autorom je Janko Matúška, alebo Karol Kuzmány. Po roku 1918 prevládla mienka, že autorom textu je romantický básnik, oddaný štúrovec Janko Matúška, čo jednoznačne potvrdili až novoobjavené autentické pramene v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Autor ňou vyjadril svoj protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z profesúry na bratislavskom lýceu. Pri sporoch o pôvod hymny sa analyzoval aj literárny obsah tejto piesne. Internetový portál pre-slovensko.sk vcelku podrobne interpretuje text slovenskej hymny, vysvetľujúc napríklad symboly vrcholov Tatier ako srdca a dominanty, ktorá má ochrannú funkciu, a bijúcich hromov ako hrozby, proti ktorej sa v minulosti bolo treba postaviť. Posolstvo pre súčasného človeka vidí v „duchovne búrlivých časoch prítomnosti". V spornom verši „zastavme ich, bratia" alebo „zastavme sa, bratia" sa text prikláňa k druhej podobe verša. Napriek tomu, že nie je pôvodná, je vraj správna, pretože Slovákom hovorí, aby neutekali, ale zastavili sa.
Keď znie štátna hymna po úspechu našich športovcov
(v tomto prípade zlato na OH v Pekingu získali vodáci – bratia Hochschornerovci),
tisnú sa slzy do očí aj „vlažným občanom“
Ľudovosť a jej varianty
Je známe, že Matúška napísal text piesne niekedy od januára do začiatku marca 1844 vo svojom byte a Jozef Podhradský, neskôr básnik, pedagóg, kazateľ a politik, mu k tomu hral na gitare pesničku U studienky stála alebo Kopala studničku, čo sú dva textové varianty jednej melódie ľudovej pesničky. „Varianty sú pre ľudové piesne typické," zdôrazňuje Jana Lengová. „Pieseň s Matúškovým textom sa stala v období, keď vznikla, veľmi obľúbenou, často sa spievala. V podstatnej miere sa spájala aj s meruôsmym a merudeviatym rokom."
V roku 1849 bola pieseň vydaná anonymne na letáku pod názvom Dobrovoľnícka, čo len potvrdzuje, že sa spievala aj počas revolúcie. Neskôr ju publikoval Daniel Lichard vo svojom kalendári Domová pokladnica. „I keď sa revolúcia neskončila víťazstvom, Slováci sa jej zúčastnili, hoci aj v bojoch na strane Viedne, keďže inú možnosť nemali," dopĺňa Lengová. Počas tradovania vznikali podľa jej slov rôzne varianty. Úplne pôvodný text prvej strofy piesne je Ponad Tatrou blýska, pričom sporný verš je zaznamenaný ako „zastavme ich, bratia". V inom variante skladby však nachádzame i podobu „postavme sa, bratia". Z týchto dvoch zrejme nakoniec vznikla ďalšia kombinácia.
Ideály Francúzskej revolúcie
Už v 19. storočí sa hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska upravovala aj pre zbor. V takomto podaní zaznievala mohutnejšie a veľkolepejšie. Jej prvú zborovú úpravu urobil Ján Levoslav Bella v šesťdesiatych rokoch, krátko po založení Matice slovenskej a zverejnil ju pod názvom Už Slovensko vstáva. Pred prevratom aj po ňom s ňou pracoval Mikuláš Schneider Trnavský, neskôr Alexander Moyzes a po ňom Ladislav Burlas, ktorý skladbu upravil pri vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Z tejto interpretácie potom vychádzal Peter Breiner.
„Slovenská hymna vznikla v ovzduší, keď opäť začali ožívať vo svete aj u nás ideály Francúzskej revolúcie - sloboda, rovnosť, bratstvo. Hoci v sebe nesie prvok odboja, je aj odrazom celkového povedomia demokratizačných procesov. Vo svojej podstate odzrkadľuje dobu, ktorá bola mimoriadne dôležitá pre formovanie novodobej národnej identity, čo len pridáva na jej hodnote. Historický moment by mal byť plusom hymny," tvrdí Lengová a pripomína, že na to, aby spoločenstvo bolo schopné samo seba správne pochopiť a oceniť, musí poznať svoje dejiny a s pokorou si vážiť to, čo má, aby mohlo na tom ďalej stavať.
Hymna pri športových udalostiach vyvoláva emócie asi najmasovejšie, navyše ak ju
spievajú deti, čo býva vo svete v poslednom období zvykom. Samozrejme, nútiť deti
k vlastenectvu cez jej povinné počúvanie či spev nemá dobrý efekt
Slováci verzus Slovania
Pred rokom 1918 sa na Slovensku spievali viaceré hymnické a vlastenecké piesne, najmä Hej, Slováci, Nad Tatrou sa blýska a Kto za pravdu horí. Najstaršia z nich Hej, Slováci vznikla v roku 1834 v Prahe, autorom textu je slovenský romantický básnik a spisovateľ Samo Tomášik, ktorý ju napísal na známu melódiu poľského revolučného mazuru Jozefa Wybického. Keďže to bolo ešte pred kodifikáciou spisovnej slovenčiny v roku 1843, pôvodný text s názvom Na Slovany je v češtine.
„Konkurencia" hymnických piesní Nad Tatrou sa blýska a Hej, Slováci bola taká veľká, že po roku 1918 sa uvažovalo o tom, ktorá z nich má byť súčasťou československej štátnej hymny. „Osudy piesne Hej, Slováci sú zaujímavé. Počiatočné dve slová Hej, Slováci bolo ľahko možné zameniť na Hej, Slovania, čo vyjadrovalo slovanofilský kontext, a tak pod názvom Hej, Slovania sa pieseň v prekladoch rozšírila v podstate medzi všetkými slovanskými národmi," hovorí Jana Lengová.
Za spievanie piesne Hej, Slováci boli študenti v časoch maďarizácie vylučovaní zo škôl a viedli sa politické procesy. V medzivojnovom období, keď sa pieseň Nad Tatrou sa blýska stala súčasťou hymny prvej Československej republiky, si Hej, Slováci spievala predovšetkým katolícka opozícia, ktorú pejoratívne nazvali hejslováci.
Za vojnového slovenského štátu sa Tomášikova pieseň stala štátnou hymnou. No po vzniku druhej Československej republiky sa opäť dostala na index. Na rozdiel od Titovej Juhoslávie, kde si z nej vytvorili národnú hymnu. „Naše dejiny neboli honosné," hovorí muzikologička. „Súčasná hymna nám pripomína, aby sme príliš nespyšneli, lebo úcta k minulosti aj prítomnosti je zárukou vízií budúcnosti."
Ľudia od fachu o hymne
Čo je národná hymna?
Texty hymien
Hudba
História niektorých hymien
