Keď sa pesničky len sypú

Bratislavská kapela aj naďalej prezentuje jasný postoj, rokenrol  a údernú mestskú poéziu.

BRATISLAVA. Tridsať pesničiek je výkon, ak ich kapela zloží za jediný rok. Podozrivé už je, ak ich nielen zloží, ale aj komplet nahrá a pustí do sveta. Zdravý odstup velí, že niekedy je lepšie nápady odležať a radšej ako tri priemerné vydať jediný album, ktorý je „best of".

Živé kvety z Bratislavy sú opačný, vzácny prípad, keď sa pesničky sypú a všetko je, ako má byť. Pustite si ich dve novinky a sotva budete mať pocit, že by ich kapela narýchlo zbúchala, lebo prišli len rok po predchádzajúcom albume.

Akoby práve vymysleli rokenrol

Ťažko na našej scéne nájdete skupinu, ktorá znie tak retro a zároveň súčasne. V Česku o nich napísali, že hrajú rokenrol s nadšením, akoby ho práve vymysleli. Veľmi trefné, ak spresníme, aké nevďačné je mastiť tri akordy v čase, keď má takmer každý doma gitaru a indie-rockové skupiny sezónu čo sezónu trendovým zvukom maskujú, že majú málo čo povedať.

Možno tým, že nie sú televízne ligotavé ani módne ušpinené, „normálne" pesničky Živých kvetov pred časom prerástli našu scénu. Veľkú poctu im zložil Ivan Martin Jirous, keď ich pasoval za dedičov undergroundu. Na oplátku mu partia okolo Lucie Piussi (texty, spev) a Petra Bálika (hudba, gitara) zložila pesničku S Magorom, ktorá je jedným z vrcholov novinky Zlaté časy (2009).

Najsilnejší album

Je to ich najsilnejší album po Slobode (2005), ktorou k sebe kapela z divadla Stoka pritiahla širšie publikum. Jasavé hymny ukazujú päticu, ktorá nič nehľadá a vo veciach má jasno. Čo je dnes viac obohrané ako rockové pesničky o láske? Azda nič, ale v ich podaní aj banálny popevok la-la-la znie nabitý naliehavým významom.
„To, čo ty hľadáš, nie je u mňa doma / nevlastním patent ani kľúče od svedomia," veršuje Lucia Piussi hlasom, z ktorého sa vytratil káravý tón. Čo zostalo, je jasný postoj a mestská poézia bez veľkých metafor, miestami úderná ako hip-hop.

Živé kvety vedia, že pesnička nie je len rovnica hudba + text + aranžmán. Ovládajú takmer zabudnuté umenie skladať pesničky, aby mali silu, žili vlastným životom a hlásili sa vtedy, keď ony sami chcú. Akordy sa opakujú, no len ťažko naklonujete autentické pocity, ktoré cítime za nimi.

Plusom je plný zvuk, ktorý nahrávke vtlačil fanúšik starých zvukov, producent Tomáš Sloboda. Ten si môžete vychutnať naplno na platni, na ktorej album vychádza pre zberateľov vinylov.

Čo hrozí Živým kvetom

Kým motívom Zlatých časov je láska, o tom ostatnom hovorí EP Spúšť. Zvláštne, ako sa líšia nahrávky, ktoré vznikali prakticky naraz. Pocitovo už pesničky nie sú také vyhranené, ale to neznamená, že ide o  zvyšky, aké bolo treba kamsi upratať. Kapela teraz stiahla gitarový drajv, akoby sa vracala k pomalšiemu akustickému folku, s ktorým začínala.

Nie úplne vedľa je nálepka eastern country, ktoru sa sama polovážne častuje. Príkladom je krylovka Karavana mraků, nezvyčajná na tých, ktorí bežne coververzie nehrávajú. Možno je načase prestať hovoriť o alternatíve. Živým kvetom hrozí jediné. Pár ďalších albumov, ktorými načisto uťahajú kritikov.