Pouta: Napínavá eštebácka detektívka o deštruktívnej láske

Favoritom tohtoročných Českých levov je Hřebejkov film Kawasakiho ruže. Už teraz sa hovorí, že tie budúcoročné môžu patriť filmu Pouta. Ten sa vyrovnáva s tou istou témou.

BRATISLAVA. Nie je to efektné „ostalgické“ retro ani film na prvé rande. Táto snímka nezaujme trikmi, ak za ne nepovažujeme vytvorenie atmosféry doby. Na fascinujúcej autenticite 80. rokov sa podieľal slovenský architekt Pavol Andraško.

Film mladého režiséra Radima Špačka napĺňa schémy minulého režimu osobnými motiváciami aktérov. Z disidentov i eštebákov vytvára nejednoznačné, uveriteľné charaktery.

Film prirovnávajú k nemeckým Životom tých druhých, jeho námet však vznikol skôr ako tento oscarový titul. Scenár známeho novinára Ondřeja Štindla nemá zbytočný pátos, nemoralizuje a pritom nezľahčuje žiadnu z dilem hrdinov.

Ústredná postava eštebáka predstavuje výkon hodný aj Oscara. Antonín s príznačným priezviskom Rusnák je typ zaujatého, zakomplexovaného muža v kritickom veku. Je v ňom drsňácka sila putinovského typu, ale aj choroba prenasledovateľa z lásky.

Antonínovým ideologickým i mužským protivníkom je disident Tomáš v podarí Martina Fingra, známeho z pražského Divadla Komedie. Minimalistickými prostriedkami sa mu podarilo vytvoriť portrét muža, s ktorým vieme solidarizovať. Jeho milenka nie je vypočítavá beštia, podobne ako ani manželka nie chudera. Barbora Milotová prezentuje naopak krásnu, obetavú a múdru ženu. Scéna manželskej hádky uprostred domovej prehliadky patrí k najsilnejším momentom filmu.

Kristína Farkašová dostala neľahkú rolu stelesniť v odvážnej žeriavničke slobodomyseľnú femme fatale, ktorá sa stane spúšťačom živočíšnej nenávisti dvoch mužov. Svojej Kláre dala prirodzený šarm a spontánnosť.
Fascinujúco komplikovanou postavou je spisovateľ v dôveryhodnom podaní Luboša Veselého z brnianskeho HaDivadla. Pre kamarátov i zahraničie stelesňuje boj proti režimu, hoci paralelne donáša na svojich kamarátov. Stále si však namýšľa, že jeho tvorba je dôležitejšia ako jeho život, a že sa s ohňom vie bezpečne zahrávať. Oldřich Kaiser si zahral už desiatky rolí, „správňacký“ eštebácky veliteľ z tohto filmu však medzi nimi istotne nezanikne. Lukáš Latinák prezentuje s raz lepšie inokedy horšie hranou naivitou slovenského dobráčika, ktorý prišiel do Prahy robiť kariéru.

Určite by sa dali na príbehu hľadať aj schválnosti či poukazovať na rozvláčnosť jeho tempa. Veľmi veľa si toho však popravde nestihneme uvedomiť. Tento film totiž najbanálnejšie povedané „upoutá“.