Literárium Jozefa Bžocha

Kniha rozhovorov, kde autorka svojich respondentov nechce pri niečom prichytiť, ale ani im pochlebovať, je svojou výbavou súčasne aj zbierkou malých portrétov.

Najčítanejší novinový útvar je nepochybne interview. Rozhovor s príslušnou osobnosťou má síce svoju štruktúru, ale na druhej strane umožňuje autorovi takmer bezbrehú slobodu, pýtajúci sa môže skákať z predmetu na predmet, z času do času. Proti tomu zasa stojí sloboda druhej strany na danú otázku neodpovedať alebo sa jej šikovne vyhnúť. To sa týka najmä rozhovorov politických, kde ide skôr o imidž pýtaného, než o priznanie nepríjemnej pravdy.

Do tohto žánru patria aj dialógy s intelektuálmi, pred novinami dávno známe z antiky (platónske dialógy) a charakteristické kontroverzným napätím medzi rozličnými filozofickými názormi.

Ale to je aj z formálnej stránky príliš ďaleko od knihy, ktorej autorka Helena Dvořáková dala názov Pýtačky (vydavateľstvo Rak, Budmerice 2009) a podtitul Niekoľko z tých tisíc stretnutí za tých pár rokov. A zvláštny, skromný titul knihy napovedá, že do tých 37 osobností nedobiedzala a nevŕtala, a že jej otázky nie sú provokatívne, ale sympatizujúce. Nechce opytovaných „pristihovať", skôr dozvedieť sa.

Dvořákovej kniha zachytáva rozhovory s výtvarníkmi, lekármi, spisovateľmi, hercami, ktoré autorka viedla od roku 1984 (Hložník) až po rok 2008 (Plicková). Viacerí z respondentov medzitým zomreli a Dvořáková k príslušnému rozhovoru pridá vždy niekoľko hodnotiacich riadkov, takže ide o ucelené portréty a portrétiky. Pri Tatarkovi uverejňuje dokonca len spomienku jeho najmladšej sestry. Bola to dobrá myšlienka.

Hoci Dvořáková nechce klásť a nekladie naivno-obdivné otázky (koniec koncov v mnohých odboroch nie je nijaká začiatočníčka, okrem viacerých prozaických diel jej vyšli dva zväzky Dialógov v ateliéroch), upúšťa aj od čistej odbornosti. Jej Pýtačky sú knihou neobyčajne pestrou, lebo na tie-ktoré profesie sa díva predovšetkým po stránke ľudskej. Zaujíma ju teda aj súkromie umelcov, prosté radosti i strasti života. Ale zasa: nič bulvárne, senzáciechtivé, pochlebovačné.

Knihe na pôsobivosti pridáva aj originálna grafická úprava a ešte väčšmi zaujme fotografická príloha, ktorá je kombináciou snímky a autorkinho rukou písaného textu.