Dať do názvu knihy o zásadnej politickej udalosti v našej modernej histórii slovné spojenie „ľudská tvár“, znamená priamo či nepriamo evokovať roky 1968 – 1969. Vtedy sa tento termín objavil po prvý raz a zrejme navždy sa vryl do všeobecného vedomia v spojení s dubčekovskou verziou socializmu.
James Krapfl
Revolúcia s ľudskou tvárou. Politika, kultúra a spoločenstvo v Československu po 17. novembri 1989
Kalligram 2009,
304 strán
Je teda hlavnou témou monografie amerického historika Jamesa Krapfla (pôsobil istý čas aj na Slovensku) hľadanie nejakého vnútorného prepojenia medzi obdobím Pražskej jari – aj skrz prítomnosť Alexandra Dubčeka a jeho návrat do verejnopolitického života – a udalosťami z novembra 1989? Alebo ide o významovo iný akcent, nevysúvajúci do popredia iba „ľudskosť“ t. j. humanitu, ale hlavne zmysel všeobecnej angažovanosti „ľudových más“ v tomto prevratnom historickom procese? Sám autor nám na to odpovedá vlastne už v úvodných vetách svojej knihy: konštatuje totiž, že jeho úmyslom je sledovať priebeh a osud nežnej revolúcie nie ako príbeh elít, ale predovšetkým ako dielo najdôležitejšieho aktéra, za ktorého označuje „československých občanov“.
Ľudskú tvár revolúcie v tomto prípade teda formujú aktivity tisícok bezmenných pešiakov revolúcie a vôľa ľudí, ktorí v novembri 1989 spontánne vyšli do ulíc, vedení ideami nenásilia, ľudskosti, demokracie a túžbou po spravodlivosti. Aj keď možno polemizovať s formulovaním základnej autorovej motivácie napísať knihu o hlavných aktéroch, lebo im bola údajne „odoprená moc prehovoriť“ (čo iné je potom jeden z kľúčových výdobytkov novembra 1989, teda možnosť slobodne voliť a v prenesenom zmysle slova prehovoriť?), faktom zostáva, že v našich podmienkach vari ešte nikto v súvislosti s novembrom 1989 tak dôkladne neprešiel a neprepátral desiatky verejných i osobných archívov či zbierok.
Ani v tomto zmysle téza o „odopretí“ neplatí a je Krapflovou významnou zásluhou, že si dal tú námahu a s vervou i akríbiou nie takou obvyklou v našich pomeroch, nám predostiera originálny obraz našej revolúcie „zdola“.
Krapfl preskúmal takmer desaťtisíc autentických dokumentov Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu, pričom zvláštnu pozornosť venoval archívom mimo centier, o ktoré doposiaľ nikto neprejavil výraznejší záujem.
Konštatuje, že práve tam je kľúč k systémovému pochopeniu významu novembrovej revolúcie, pretože vo svojej podstate malo ísť o tisíce „iných“ revolúcií, reflektujúcich rôznorodosť a pestrosť občianskych i národných komunít vtedajšieho Československa.
Pozoruhodným aspektom Krapflovej knihy je, že súčasne s pokusom o charakterizovanie novembra 1989 odkrýva aj zdroje jeho budúcich omylov, peripetií a drám, keď ilúzie nevyhnutne narazili na realitu a ideály vystriedal pragmatizmus, ak už nie niečo horšie.
Niet pochýb, že diskusia o zmysle nežnej revolúcie či už z pohľadu elít, alebo pohľadom zdola, bude pokračovať. Príspevok Jamesa Krapfla je v tomto kontexte však taký výrazný, že bude nadlho tvoriť jedno z kľúčových a neobíditeľných historiografických diel na túto tému.
Autor: Igor Otčenáš
