Nelogickému svetu bizarných postáv malá Alica nerozumela. V novom filme Tima Burtona sa do krajiny zázrakov vracia. Necíti sa v nej o nič cudzejšie ako v skutočnom svete. Bude to preto, že dospela?
BRATISLAVA. Čím menej dospelých bolo okolo, tým viac sa Lewis Carroll cítil bezpečne. Tým rýchlejšie sa mohol oslobodiť, uvoľniť a fantazírovať. Tak ako to bolo vo štvrtý júlový deň 1862, keď si začal vymýšľať historky z krajiny zázrakov a rozprávať ich svojim susedkám na výletnej lodi po Temži. Boli také vydarené, že ich neskôr už len trochu upravil a napísal z nich knižku, ktorú vzápätí venoval Alici Liddellovej – keďže pri nej vtedy na lodnej vychádzke sedel.
Zo slávnej knihy potom vzniklo aj niekoľko filmov, dnes má svetovú premiéru ďalší z nich. Nakrútil ho Tim Burton a hlavnú hrdinku v ňom hrá Mia Wasikowska. Bude to trochu iná Alica, nie taká, akú poznal Carroll. To je jasné na prvý pohľad, pretože táto už je vlastne dospelá. Má devätnásť rokov.
Nezabudnúť na sen
V knižnej krajine zázrakov Alica žasla. Klobučník a Aprílový zajac ju pobádali, aby si naliala víno, hoci na ich prestretom stole bol iba čaj. V obchode jej zasa ponúkali výhodnú kúpu vajíčok: dve za dve koruny, jedno za päť. Takým nezmyselným veciam nerozumela, ale rozvážna povaha ju nútila rozmýšľať aj nad nimi. Vedela, že ten nový, cudzí svet riadi nejaká skrytá logika a zúfalo sa pokúšala rozpomenúť, čo sa učila v škole.
To dobrodružstvo netrvalo dlho. Všetko sa stalo za pár minút, medzi tým, čo Alica na lavičke v parku zaspala a kým sa zase nezobudila. Tichý vetrík v tráve ju nežne vrátil do reality a zároveň sľuboval, že na svoj sen nikdy nezabudne.
Burtonov filmový príbeh sa začína vtedy, keď si na ten krásny letný deň po niekoľkých rokoch spomenie. Bizarné postavičky so surrealistickými výrokmi ju už možno tak nezaskočia, lebo aj to, čo pozná z vlastného života, jej nie je vlastné. Mia Wasikowska pre denník The Guardian povedala: „Alica trúchli za svojím otcom, cíti sa osamotená a cudzo vo vlastnej koži. Nevie sa včleniť do spoločnosti, nechce sa jej napĺňať to, čo sa od nej očakáva - vydať sa a byť dobrou manželkou.“
Toto nie je párty
Tim Burton má špeciálny zmysel pre obskúrnosť. Je teda samozrejmé, že keď sa v jeho filme Alica do krajiny zázrakov vráti, nájde ju v rozklade. Biely králik ju nevolal na nijakú záhradnú párty, rozprávkové bytosti čakajú, že ich zachráni. Ak už nie pred osudom, aspoň pred neobmedzovanými rozhodnutiami krutých kartových kráľovien. Sama by mala pritom dospieť, získať viac sebavedomia i svoje miesto - keď zasa príde čas na cestu domov.
Carrollova knižka bola a je detskou knihou o dospelom svete, Burtonov film teda môže byť jej prirodzeným pokračovaním, domysleným pohľadom za zrkadlo. Reálnym a rozprávkovým zároveň. Pretože vidieť Alicu o niekoľko rokov staršiu je celkom prirodzené, a odvážne i nezmyselné zároveň. Sám Lewis Carroll ju už neskôr nestretával. Keď vyrástla, bola už aj ona preňho nebezpečne dospelá.
Do našich kín príde Alica v krajine zázrakov 11. marca.
