Zlato bez finančnej hodnoty

Je vzácne vidieť pamiatky z Latinskej Ameriky. Aj preto, že väčšinu skutočných inckých pokladov dobyvatelia roztavili.

BRNO. Reprezentatívny súbor pokladov inckej a predinckých indiánskych kultúr zo súkromnej zbierky zavítal na hrad Špilberk v Brne po výstavách v Nemecku a Prahe.

„Latinskoamerické štáty nemajú rady, ak takéto pamiatky opúšťajú ich územie. Ďalšia podobná výstava sa v Európe plánuje až o niekoľko rokov,“ hovorí kurátorka výstavy iberoamerikanistka Markéta Křížová z Univerzity Karlovej v Prahe.

Názov výstavy Zlato Inkov – tisíc rokov prekliatia je trochu zavádzajúci. Štát Inkov existoval len asi dvesto rokov, vrcholný rozkvet ríše pred príchodom španielskych dobyvateľov dokonca len niekoľko desaťročí. „Väčšinu skutočných inckých pokladov navyše dobyvatelia roztavili,“ dodáva Křížová.

Zlato nečakajte

Incká ríša však bola najväčším a najsilnejším predkolumbovským indiánskym štátom a spolu s Aztékmi a Maymi patrí medzi tri aj širokej verejnosti známe predkolumbovské indiánske kultúry.

Výstava preto nesie meno Inkov, aj keď väčšina vystavených predmetov pochádza z pohrebísk a miest menej známych, ale nemenej zaujímavých kultúr Nazca, Močika, Sicán (Lambayeque), Wari (Huari) a Čimú, ktoré Inkom predchádzali a od ktorých Inkovia veľa prevzali.

Nielen preto však na výstave nemožno očakávať veľké masívne kusy zlata. Pre Inkov a väčšinu ich predchodcov zlato symbolizovalo božské Slnko, striebro Mesiac. Nemalo pre nich materiálnu, ale náboženskú a symbolickú hodnotu, znamenalo spojenie s bohmi (panovníci Inkov sa považovali za synov Slnka) a bolo znakom spoločenského postavenia. Lesk zlata bol dôležitejší než jeho množstvo.

Na výstave preto prevažujú premety z tenkého tepaného zlatého plechu, posmrtné masky, šperky, ozdoby nosené na šatách a charakteristické obradné nože tumi, používané pri obetovávaní. Tie boli u Inkov, na rozdiel od stredoamerických kultúr, zvieracie.