, píše sa na začiatku knižky Malý vreckový oxymoronický slovník. Chvályhodná nezištná osveta, ešte tak vedieť, čo je oxymoron (povedia si niektorí) a aký má súvis so spoločenským hokejom (povedia si všetci). To prvé, teda spojenie slov s protirečivým významom ("Vyzeráš ako živá mŕtvola") veľmi dôveryhodne a zrozumiteľne vysvetlí fundovaný predslov, to druhé zostáva skrytou radosťou autorov a vydavateľov.
Dá sa im to odpustiť, ako aj niektoré ďalšie potešenia, ktoré si dopriali, veď čitateľa zato odmenia lavínou príkladov najrôznejších oxymoronov. Od notoricky známych, ktorých príslušnosť k tejto lingvistickej kategórii si ani neuvedomujeme ("Bol si vážne smiešny", "Pomohla nám nenávratná pôžička" či "Dnes mi je ale dobre zle") až po úsmevné nezmysly, ako je "kompletný výber z diela", "autentická napodobenina umeleckého diela" alebo obľúbená "väčšia polovica". Vďačný zdroj nachádzajú autori v športe ("Náš reprezentant ukázal kusisko bojového srdiečka") či vo vojenskej komunikácii ("Útočníci použili muníciu obohatenú ochudobneným uránom").
Sú aj majstri, ktorí do jednej vety dokážu dať až dva oxymorony ("Jeho pokračujúca športová minulosť bola verejným tajomstvom"), iní sa zasa snažia až príliš a ich výsledkom je násilný či neprirodzený oxymoron typu "Jeho láskanie náhle ukončila silná predstieraná ejakulácia." Skutočným klenotom sú tzv. kondenzované, kde slovo neguje seba samé - rýchlobrzda, bezobsažný či minimax.
Studnica oxymoronov je nevyčerpateľná, väčšinou sú ozdobou konverzácie, pre tie ostatné platí jeden z najkratších: "Nič moc."
