Bude to muzikálové a melodramatické rozprávanie o žene, ktorá nerozumie mužskému svetu. Aby sa k nemu priblížila, pristupuje na mužské zákony. Film sa bude volať Kamene, jeho autorkou je KATARÍNA KEREKESOVÁ.
Ktarína patrí k našej silnej generácii animátorov, ktorých filmy cestujú po celom svete. Na svojom novom filme pracovala päť rokov a v júni ho už bude môcť predstaviť na Art Film Feste v Trenčíne.
Ako ide dokopy kameňolom, dráma a muzikál?
„Podľa mňa veľmi. Potrebovala som ťažkú drámu niečím odľahčiť a myslím, že sa téma s hudbou veľmi dobre podporovali a dopĺňali. Je to vlastne melodráma.“
Kde ste prišli k nápadu umiestniť príbeh muža a ženy do kameňolomu?
„Námet sa vyvíjal veľmi dlho. Na jednom obrázku som raz videla kamenné obydlia v tureckej Kappadokii. Úplne ma fascinovali a napadlo mi, že by to mohol byť jednoduchý a krásny film o ľuďoch, ktorí v nich žijú. Postupne som dospela k rozhodnutiu, že by príbeh mal byť spojený s hudbou, zasadený do konkrétnejšieho a súčasnejšieho času. Chcela som, aby malo prostredie modernejšiu, technickejšiu vizáž, ale postavy v ňom by vykonávali ťažkú manuálnu prácu.“
Bude to obraz odcudzenia?
„Nazvime to radšej metaforou mužsko-ženských vzťahov, ktoré sú obrazom tohto sveta. Mojej ženskej hrdinke sa do sveta mužov nedarí preniknúť. Dala som jej však silu prekonať smrť.“
Vaša prvá snímka Pôvod sveta vznikala štyri roky, Kamene päť. Je to prijateľné obdobie na tvorbu animovaného filmu?
„Oba filmy boli veľmi náročné na výrobu a v porovnaní s európskymi podmienkami vznikali s relatívne malými rozpočtami. Spolu s ďalšími animátormi máme takú prax, že si vzájomne podľa možností na svojich filmoch pomáhame. Keby sme mali ku každému projektu stabilnejší, väčší a špecializovanejší štáb, komfortnejšie podmienky na nakrúcanie, sme schopní pracovať rýchlejšie. Ale v našich domácich podmienkach to vychádza takto. Skutočne však treba brať do úvahy, že oba filmy boli náročné na spracovanie.“
Koľko stojí podobný film?
„Približne 250tisíc eur. Pri rozpočte treba prihliadať na to, či ide o televíznu seriálovú produkciu, alebo o celovečernú produkciu. Na porovnanie: prie〜merná cena za minútu európskeho animovaného programu pre televíznu produkciu je približne 9 000 eur. Priemerná cena minúty môjho pripravovaného večerníčkového seriálu je 3 400 eur. “
Dosť veľký nepomer. Ako na tom boli Kamene?
„V tomto ohľade sa náklady na Kamene priblížili európskej priemernej cene za televíznu produkciu, teda k tej sume 9–tisíc eur. Ich výroba bola náročná, lebo išlo o bábkovú animáciu, používali sme kamerové jazdy, vo veľkom prenajatom ateliéri sme mali rok a pol postavenú obrovskú scénu. Animátori sa na realizácii striedali, aby sa projekt mohol čo najskôr dokončiť. Niekedy sme za deň spravili len štyri sekundy animácie, je to však štandardná dĺžka pri bábkovej animácii. Aj to si vyžaduje veľmi veľa sústredenia.“
"Keby sme mali ku každému projektu stabilnejší, väčší a špecializovanejší štáb, komfortnejšie podmienky na nakrúcanie, sme schopní pracovať rýchlejšie, ale v našich domácich podmienkach to vychádza takto."
Vystrihávať prebytočné zábery je pri takom náročnom filme potom asi obzvlášť bolestivé, nie?
Áno, ale tvorca musí brať ohľad na fungovanie príbehu, na jeho plynutie. Aj ja som sa snažila tomu podriadiť. Myslím si však, že pre každého filmára je takáto selekcia ťažká, aj keď ju možno nakoniec vystrieda radosť z fungujúceho strihu.“
Vo filme je veľmi zaujímavá hudba. Piesne sú anglické, prihliadali ste na to, že film pôjde aj do zahraničia?
„Áno. Keby sme jednotlivé slabiky naanimovali na slovenský text, bolo by potom problematické dabovanie do cudzieho jazyka. Slová by nesedeli s pohybom pier bábky. Myslím, že slovenský divák je zvyknutý na dabing a anglickú pieseň prijme. Mať text v angličtine je jednoduchšie aj pre ďalší osud filmu. Pre časovú náročnosť bolo nemysliteľné, aby sme robili lipsynch, animáciu pier, dvojmo.“
Piesne a hlasové modulácie v niektorých momentoch pripomínajú napríklad Islanďanku Björk, ako ste prišli k takejto hudbe?
„Autorom hudby je Marek Piaček a speváčkou Dada Iliášová Mazalová, ktorá robila napríklad aj soundtrack k filmu Tango s komármi. Proces vzniku hudby bol asi rovnako náročný ako samotná animácia, lebo sme ju skladali ex post. V praxi to vyzeralo tak, že sme mali vymyslenú choreografiu a pri tom sme ešte nevedeli, ako bude hudba vyzerať. Samozrejme sme mali nejaké základné motívy. Tie následne prechádzali dlhým vývojom a od obrazu k obrazu sme ich dávali dokopy. Najskôr som si myslela, že tento spôsob nebude vôbec fungovať, ale Marek tvrdil, že je preňho inšpirácia obrazom veľmi dôležitá. Pri výbere speváčky sme hľadali niekoho, kto dokáže vystihnúť podstatu ambivalentnosti hlavnej hrdinky. Je to veľmi krehká žena, ktorá pristupuje na zákony mužského sveta, aby ich využila vo svoj prospech, ale neprinesie jej to nič, len utrpenie. Chceli sme hlas, ktorý bude neskazený, nežný a zároveň bude mať v sebe aj potenciál šialenstva a zúfalstva. Myslím, ža Dada bola správna voľba.“
Krátke a animované filmy sa väčšinou považujú za doménu detského diváka a rodinnej zábavy. Aký význam môže mať animovaný film pre dospelého?
„Animácia pre mňa znamená poéziu a animovaný film je spôsob, ako divákovi túto poéziu sprostredkovať. Samozrejme, myslím si, že detská tvorba je mimoriadne dôležitá a chystám sa na ňu. Na druhej strane je pre filmára krátky film istým spôsobom cestou vlastného dozrievania, naberania skúseností. Vytvárania personálnej základne, s ktorou potom človek môže v budúcnosti vytvoriť niečo väčšie.“
Takže aj pre vás znamená medzistupienok k niečomu väčšiemu?
„Nemôžem momentálne s určitosťou povedať, že niečo také chystám, ale principiálne to tak vnímam. Niektoré témy, ktoré sú mi blízke, sa rozvíjajú a niekam smerujú. Možno z nich raz bude veľké rozprávanie.“
Animované filmy sa väčšinou k divákovi dostanú ako predfilm celovečernej snímky...
„Je to jeden zo spôsobov. Rozmýšľame tiež, že sa niekoľkí tvorcovia, ktorí máme k sebe blízko generačne aj ideovo, spojíme a vytvoríme blok z našich krátkych filmov pre dospelého diváka. Bolo by to pravdepodobne zaujímavé najmä pre kinokluby a festivaly.“
Venujete sa aj ilustrácii a maľbe. Ide skôr o ojedinelú tvorbu, alebo pracujete na niečom dlhodobejšie?
„Predminulý rok som sa zapojila do projektu ilustrovaných kníh, ktoré vyšli s podporou edície SME, čo bola veľmi príjemná práca. Ilustrácia alebo voľná maľba je veľký relax najmä popri produkcii filmu, ktorá nie je pre mňa tou najpríjemnejšou časťou výroby. Pri maľbe nie som obmedzovaná nijakými výrobnými stratégiami.“
Ani jeden váš film nebol kreslený, prečo?
„Vždy boli kombinované. Na filme ma fascinuje reálny priestor, ktorý v ňom môžem vytvoriť. Jeho výtvarnú stránku preto skôr ponímam iným spôsobom, než ako ilustráciu. Ale momentálne spolupracujem na novom projekte pre detského diváka spracovaného plôškovou animáciou. Pre lepšiu predstavu – je to niečo ako princíp koláže, kde skladáte postavy a prostredia do výsledného tvaru. Takýto postup je ilustrácii veľmi blízky.“
O čo konkrétne ide?
„Spolu s animátormi Ivanou Šebestovou, Petrom Košťálom a scenáristkou Katkou Molákovou pracujeme na projekte krátkych animovaných filmov pre Slovenské národné múzeum, ktorý bude súčasťou novej expozície na Bratislavskom hrade. My máme na starosti diel o ľudovej kultúre.“
Takže vidíte, nakoniec ste sa predsa dostali aj k detskému filmu.
„A nielen k jednému. Snažíme sa rozbehnúť aj projekt večerníčkov, zatiaľ je všetko vo fáze rokovania. Keď som rozmýšľala, či sa pustiť do takého, v týchto podmienkach, náročného projektu, zvažovala som aj to, že by mohlo ísť o produkt so širším uplatnením aj v televíznom vysielaní. Zároveň by priniesol prácu ďalším kolegom animátorom. V prvom rade by som však rada ponúkla detskému divákovi nové a originálne pôvodné rozprávky s pútavým príbehom a zaujímavou výtvarnosťou. Keď sa už do niečoho púšťam, chcem, aby to bolo poctivé a zaujímavé.“
réžia: Katarína Kerekesová
FOTO - PETER HUDÁK
