Už ste na severe? Choďte ešte ďalej

Severská kinematografia zažíva svoje zlaté časy a ako hovorí bonmot, aj priemerný škandinávsky film je nadpriemerný.

Severské filmy do našich kín prúdia už niekoľko rokov a klubové publikum nimi začína byť rozmaznané. Preto toľko výčitiek na adresu filmu Na sever. Je stále lepší ako väčšina filmových noviniek, nenápadný film s nenápadným hrdinom sa však presadzuje ťažšie.

Alvin Straight na snehu

Jomar má na starosti ošumelý lyžiarsky areál s kotvovým vlekom, po večeroch kombinuje alkohol s liekmi a chodí sa pravidelne doprosovať na miestnu psychiatriu, aby si ho tam ešte nechali. Jeho život sa zmení až keď sa dozvie, že má štvorročného syna a vyberie sa za ním. Na snežnom skútri, pretože trpí fóbiami a cestu autobusom by nezvládol. Aj keď film plný zimných scenérií pôsobí dostatočne seversky, jeho hlavná postava putuje ešte ďalej na sever.

Jomar je škandinávskou obdobou Alvina Straighta, filmu, ktorým pred desiatimi rokmi prekvapil David Lynch. Príbeh starého muža, čo sa vyberie za svojim bratom na upravenej záhradnej kosačke, mal mnoho podobného so snímkou  Na sever. Nepravdepodobný hrdina, množstvo zvláštnych stretnutí a putovanie za niekým vzdialeným. V prípade Alvina Straighta to bol jeho chorý a odcudzený brat, v prípade Jomara malý syn a šanca, že stretnutie niečo urobí s jeho duševným stavom.

Ani hlavnou, ani vedľajšou cestou

Film dostal netradičné žánrové zaradenie „off road movie“, Jomar z hlavnej cesty, kde to pod skútrom trochu zaiskrí, rýchle odbočí do snehom zapadnutej krajiny. Pomaly plynúci dej vtipne sprevádza country hudba, ktorá sa rozbehne naplno najmä počas rýchlej jazdy zasneženými planinami.

Stretáva podobných čudákov, ako je on sám, dievčatko žijúcej s babkou na samote, mladý muž s početnými otázkami o homosexualite či starec, čo sa rozhodol skončiť svoj život. Autorom scenára je známy nórsky spisovateľ Erlend Loe a Jomar je jednou z jeho mnohých variácií na to isté – smoliarsky tridsiatnik, ktorý však neskončí až tak zle.