Ako sa vám páči Bratislava?
Secchi: „Pekné mesto, človek má pocit, že je v srdci Európy.“
Prečo?
Secchi: „Architektúra aj ľudia majú veľmi európsku identitu. Keď stojíte na Hlavnom námestí, cítite sa, ako by ste boli vo Viedni alebo v Berlíne.“
Viganová: „Je tu však aj iný dojem z Bratislavy. Keď prichádzate lietadlom, vidíte, že je to veľmi veľké mesto a centrum je len jeho malou súčasťou. Dnes nie je otázkou mesta, čo je centrum, ale to, čo ho obkolesuje. Tam je nová dimenzia. Viedeň a Bratislava sú veľmi blízko. Sú to dve mestá, alebo je to jedno mesto novej formy? Ako sa vzdialenosť 60 kilometrov využíva? Merajú ju ľudia každý deň? Žijú ľudia tam a tu pracujú alebo pracujú tam a tu žijú? A čo sa deje medzi mestami? To by bolo zaujímavé skúmať.“
Môžu sa Bratislava a Viedeň raz stať jedným mestom?
Viganová: „Už sú. Síce nie mestom, ale urbánnym priestorom.“
Secchi: „Keď sme cestovali, každý nám hovoril: Leťte do Viedne, odtiaľ je to ľahké.“
Viganová: „Vidíte, nie je to len v priestore, ale aj v myslení. Ak idete do Bratislavy, idete do Viedne.“
Otázkou je, ktoré z týchto miest je centrom a ktoré predmestím.
Secchi: „Pre nové metropolisy je typické, že majú viac centier. Viedeň je väčšia, ale môže to byť metropolis s dvoma alebo s viacerými centrami. Musíte sa oslobodiť od myšlienky, že je len centrum a predmestie.“
Viganová: „Tak rozmýšľame aj o Veľkom Paríži.“
Secchi a Viganová spolupracujú v ateliéri Studio09. Do Bratislavy prišli na konferenciu, ktorú zorganizovala slovensko-francúzska architektka Alena KubováGauché.
FOTO SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Prímorský prístav Le Havre a Paríž sú vzdialenejšie ako Bratislava a Viedeň.
Viganová: „Oveľa. Je medzi nimi tiež oveľa menej zástavby. S projektom Paríž a Le Havre ako jedno mesto, čo je napoleonská myšlienka, prišiel tím Antoina Grumbacha. My sme tak neuvažovali. Pre nás je hlavnou témou, ako dobre žiť vo Veľkom Paríži. Ak sa sústredíte na rozširovanie mesta, riskujete, že nevyriešite problémy, ktoré máte v meste.
Váš plán, ktorý je jedným z desiatich, počíta s tým, že Paríž sa rozšíri o nových obyvateľov, alebo sa len tí starí viac rozptýlia?
Secchi: „Možno prídu aj noví ľudia. Pre Paríž je však typická veľká fluktuácia. Prichádzajú chudobní imigranti a odchádza špička, manažéri a podobne. Pretože Paríž je preplnený, hľadajú prírodu, niečo iné. To platí aj pre nás. Žijeme v Bruseli a pracujeme v Paríži. Je to hodina vlakom. Paríž takto upadá, zväčšujú sa sociálne problémy.“
Ako chcete odvrátiť vznik čisto chudobných štvrtí?
Viganová: „Pre Paríž je typické, že jeho štvrte sú prísne oddelené. Diaľnicou, železnicou, kanálom. Treba ich otvoriť, aby sa mohli miešať. Na to potrebujete systém pohybu, ktorý bude Veľký Paríž „zavlažovať“.
Platí teda, že ak majú ľudia stúpať na sociálnom rebríčku, potrebujú dobrú verejnú dopravu?
Viganová: „Áno a čo sa týka verejnej dopravy, parížsky región je veľmi zaostalý. Posledných 25 rokov sa do nej neinvestovalo, jej prostriedky sú staré, pokazené, vodiči štrajkujú, v skutočnosti nefunguje. My navrhujeme najviac investovať do električiek, ktoré pretnú všetky okrajové štvrte. Bude to izotropické mesto – všade bude rovnaká možnosť prístupu. Kamkoľvek sa chcete dnes dostať, musíte ísť cez centrum. Z lietadla nad Bratislavou som videla veľké obytné štvrte. Také vznikli aj v Paríži v 60. rokoch ako súčasť predstavy o modernom meste. Dnes sú izolované, žijú v nich najchudobnejší. Keď si mladí ľudia hľadajú prácu, prvá vec, na ktorú sa ich pýtajú je, z akej časti Paríža pochádzajú. Ak z tej zlej, stačí to na to, aby nedostali prácu. Štvrte ľudí diskriminujú. Nemôžete ich však zničiť, treba ich prebudovať.“
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy chce, aby sa Veľký Paríž zaradil medzi svetové mestá ako Tokio alebo New York. Máte nejaký vzor?
Viganová: „Paríž bol sám vzor, ktorý mnohé mestá nasledovali – napríklad Bukurešť. Dnes sa však potrebujeme tohto vzoru zbaviť, pretože nefunguje. Môžeme niečo prebrať od iných miest, ale vzor neexistuje.“
Sarkozy o Paríži hovoril ako o prvom postkjótskom meste. Čo to znamená?
Viganová: „Prvým cieľom je vyrábať viac obnoviteľnej energie – na to má parížsky región nejaké možnosti, napríklad termálnu energiu. Druhým je znížiť spotrebu energie – napríklad verejnou dopravou či v domácnostiach. Parížsky región je však priveľký na to, aby sa samozásoboval energiou.“
Sarkozy predstavil projekty pre Veľký Paríž pred rokom. Čo sa deje teraz?
Secchi: „Nič. Je tu štát, regionálna vláda Ile-de-France a jednotlivé obce, ktorých je 1300 a je veľmi zložité, dosiahnuť zhodu medzi všetkými. Kým sa oni hádajú, naša práca stojí.“
Veríte ešte, že Veľký Paríž sa uskutoční?
Viganová: „Možno. So Sarkozym sme sa stretli viackrát, čo je dosť nezvyčajné. Preňho osobne je to dôležité. Povedal to na začiatku: Môj pamätník nebude nová budova, ale lepšia infraštruktúra. Správne odpovedal na problém. Hneď na začiatku nám však povedal: Nechcem začínať s politickým problémom, pretože sa nikam nedostaneme. Najprv potrebujeme projekty. A architekti povedali: Fantastické. Teraz máme desať projektov s rozličnými stratégiami. Architekti tvrdo pracovali, nepracovali politici.“
Kedy sa váš plán uskutoční?
Secchi: „To nezávisí od nás. Ale ponáhľa to. Štrasburg, Lyon, Bordeaux napredujú, Paríž upadá.“
Nebojíte sa, že ľudia sa stanú len obeťou veľkej politickej myšlienky Veľkého Paríža?
Viganová: „Naopak. Ľudia chcú o zlepšení diskutovať. Veľký Paríž nie je nová myšlienka. Je to realita.“
Secchi: „Bol to impulz do celoeurópskej debaty. Starosta New Yorku má novú víziu mesta, ktorá sa podobá našej – rieši dopravné, sociálne, energetické problémy.
Veľký Paríž
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy pred rokom predstavil desať projektov pre Veľký Paríž.
Z Paríža sa má stať metropola ktorá sa vyrovná aj New Yorku, a prvé „postkjótske“ mesto.
Jeden z projektov navrhuje, aby sa mesto rozšírilo až k moru.
Veľký pamätník trápi kakofónia
PARÍŽ, BRATISLAVA. Keď francúzsky prezident Nicolas Sarkozy predstavil pred rokom plán pre Veľký Paríž, mnohých uchvátil. A mnohých nie.
Projekt, ktorý má byť jeho neoficiálnym pamätníkom, existuje stále len na papieri a sprevádzajú ho najmä politické spory.
Koncom apríla francúzski senátori schválili zákon, ktorý umožní zrealizovať prvú fázu – automatický vlak. Ten bude obchádzať celé mesto a spojí napríklad finančnú štvrť La Défense s letiskom Charles de Gaulle.
Za však hlasovala len Sarkozyho pravicová strana, opoziční socialisti boli proti. Prezidentova administratíva medzitým o celý projekt bojuje aj s parížskym regiónom IledeFrance a radnicami Paríža a ďalších 1300 obcí, ktoré Veľký Paríž zahŕňa. „Je to kakofónia,“ povedal na architektonickej konferencii v Bratislave jeden zo štátnych úradníkov, ktorý mal Sarkozyho pamätník na starosti.
Francúzi sa však zaujímajú. Za rok, odkedy je desať projektov vystavených pre verejnosť, si ich pozrelo 230 tisíc ľudí.
Pavol Szalai
