BRATISLAVA. Pred desiatimi rokmi publikoval esej s názvom Úpadok zábavy. Nerozumie tým prvoplánovú vtipnosť, ale najmä literárnu originalitu a silu rozprávať príbehy výrazných postáv, akými boli Gatsby či Holden Caulfield. „Za posledné desaťročia americká literatúra nevyprodukovala žiadnu zapamätateľnú postavu," tvrdí. Namiesto postáv sa autori sústredili na štýl a písanie pre vopred vybranú menšinu, či už ide o rasu, náboženstvo alebo triedu.
Na bratislavskej prednáške svoju esej aktualizoval o ďalších desať rokov vývoja, ktorý potvrdil jeho obavy. Až do začiatku 70. rokov vydavatelia nemali veľa spoločné s biznismenmi, knihy pre nich neboli zaujímavé.
Potom si však uvedomili, že knihy môžu predávať rovnakým spôsobom ako zubnú pastu. Dnes sú všade, v hypermarketoch, na letiskách, internete a vo veľkých knižných reťazcoch, ktoré do veľkej miery ponúkajú po celých Spojených štátoch tie isté tituly.
Väčšinu vydavateľstiev kúpili veľké reťazce, a tak podľa Blechera v celom New Yorku nájdete len jedno nezávislé vydavateľstvo. Autorov aj vydavateľov ženie dopredu jediné - zarábať peniaze.
Povojnová americká literatúra sa dala ľahko rozdeliť na náročnú a populárnu. Tá prvá sa v posledných desaťročiach scvrkla najmä na autobiografiu, zvyčajne rozpráva o živote stredných vyšších vrstiev. Objavuje sa v nej až religiózny vzorec, po hriechu a páde prichádza spása. Hlavná postava je zvyčajne závislá od drog, alebo ju v detstve zneužívali príbuzní. Často to je náročná literatúra, ale rozpráva o veľmi obmedzenom počte postáv a sústreďuje sa na veľmi špecifickú časť publika.
Zmenila sa aj populárna literatúra, v ktorej prevládla fantasy. „Upíri sú dnes ľudskejší než samotní ľudia," glosuje Blecher fakt, že skutoční ľudia zaujímajú len málokoho. Amerika za posledné desaťročia podľa neho stratila schopnosť vymyslieť presvedčivé príbehy o sebe samej. Stráca sa literatúra, ktorá by na čitateľa kládla nejaké nároky a chcela ho prekvapiť. Ľudia vyhľadávajú rutinné diela napísané podľa podobného vzorca, aby pri nich mohli uniknúť. „Dookola čítate niečo, čo už ste čítali predtým." Zatiaľ čo v minulosti platila požiadavka „ukáž mi niečo nové", dnes mnohí autori nadbiehajú požiadavke „ukáž mi to, čo už viem".
Blecher si cestou do Európy v lietadle pozrel niekoľko nových filmov. Všetky ho po krátkom čase otrávili tým, že vedel predvídať ich ďalší dej. Dookola sa opakujeme, a to ho nudí.
Posledné desaťročie sa knižný trh mení vďaka internetu a najnovšie vďaka elektronickým čítačkám, ktoré postupne nahrádzajú knihy. Autori už nie sú fatálne odkázaní na vydavateľov, novým problémom je, ako dať o sebe vedieť. Mnohí si preto najímajú drahých agentov, ktorí im zabezpečia, aby na ich knihy vychádzali recenzie. Dôležitou sa stala sebapropagácia, jej kurzy ponúkajú už aj americké univerzity.
Blecher v Bratislave predstavil prvý český preklad svojich poviedok, ktoré vydáva Host pod názvom Jsou i jiní lidé. Rozprávajú o neporozumení medzi ľuďmi s rôznymi túžbami. Podľa vlastných slov mu ruky rozviazal odchod do dôchodku. Predtým vyučoval tvorivé písanie. Jednoduchý recept, ako sa naučiť písať, podľa neho neexistuje, aj keď je tu jedna základná zásada - veľa čítajte.
