Ladislav Smoljak vyštudoval matematiku a fyziku. Spolu so Zdenkom Svěrákom daroval Česku geniálny vynález: originálneho dramatika Járu Cimrmana.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
BRATISLAVA. „Ak sa potvrdí moje podozrenie, bude to v kultúrnom svete bomba,“ hovorí šikovný divadelný kritik na začiatku filmu Jára Cimrman ležící, spící. Cítil, že objavil nespravodlivo a nepochopiteľne prehliadaného dramatika, len si to potreboval vyjasniť v malej českej dedinke Liptákovo, kde ho ľudia naposledy videli – kým ho zase nejakí nahnevaní diváci neodohnali.
Autormi toho filmu sú Zdeněk Svěrák a Ladislav Smoljak, a zďaleka to nebolo jediné ich dielo na túto tému. Skutočnou bombou v kultúrnom svete bolo, že na postave zázračného – a najmä neexistujúceho dramatika si postavili takmer celú svoju kariéru. A české umenie veľmi utrpí, že Ladislav Smoljak včera vo veku sedemdesiatosem rokov zomrel.
Bol by to najväčší ČechNeveľká pozostalosť po Járovi Cimrmanovi sa vraj našla v jednej truhlici. V tom istom okamihu, ako bola objavená, bola aj zničená, pretože truhlica pri otváraní vybuchla. Výhodou bolo, že takéto nešťastie otvorilo cestu nekonečným špekuláciám a mystifikáciám o Cimrmanovom diele a Smoljak so Svěrákom z toho desaťročia pohodlne ťažili.
Divadlo Járy Cimrmana založili už v roku 1966 a nacvičili v ňom pätnásť hier, ktoré údajne po majstrovi zostali. Samozrejme, všetky sa odohrávali v časoch Rakúska–Uhorska, pretože vtedy Cimrman žil. Vďaka tomu bol ich humor mnohovýznamový, ale nikdy nie prvoplánovo politický, a preto aj tie najstaršie predstavenia bývali vždy zúfalo vypredané.
Cimrman by zvíťazil aj v celonárodnej ankete Najväčší Čech, keby ho zdesená Česká televízia nevylúčila zo súťaže. „Bol to svetobežník a zároveň veľký vlastenec. Chcel nás presláviť vo svete, čo sa mu, bohužiaľ, nepodarilo,“ vravel nám pred časom Svěrák.
Ladislav SmoljakHral vo filmoch
Vratné lahve (2007), Kolja (1996), Akumulátor 1 (1994), Nesmrtelná teta (1993), Nejistá sezóna (1988), Co je vám, doktore? (1984), Rozpuštěný a vypuštěný (1984), Vrchní, prchni! (1981), Kulový blesk (1979), Marečku, podejte mi pero! (1976), Na samotě u lesa (1976), Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974), Homolka a tobolka (1972), Pane, vy jste vdova! (1971), Zločin v šantánu (1968)Je režisérom filmov
Nejistá sezóna (1988), Rozpuštěný a vypuštěný (1984), Jára Cimrman ležící, spící (1983), Vrchní, prchni! (1981), Kulový blesk (1979), Dveře (1976) (TV)
Texttexttext
Napísal scenáre k filmom
Česká hlava (2002), Nejistá sezóna (1988), Rozpuštěný a vypuštěný (1984), Jára Cimrman ležící, spící (1983), Trhák (1981), Kulový blesk (1979), Marečku, podejte mi pero! (1976), Na samotě u lesa (1976), Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974)
je autorom divadelných hier
České nebe, Afrika, Švestka, Záskok, Blaník, posel z Liptákova, Dobytí severního pólu, Lijavec, Dlouhý, Široký a Krátkozraký, Cimrman v říši hudby, Nemý Bobeš, Vražda v salonním coupé, Hospoda Na Mýtince, Vyšetřovaní ztráty třídní knihy
Trúfol siLadislav Smoljak bol režisérom týchto divadelných hier, a hoci vyštudoval matematiku a fyziku, dokázal v nich aj hrať. Spolu so Svěrákom vniesli do českého divadla maximálne civilné a v podstate až skostnatené herectvo, ktorému sa nedalo vytknúť absolútne nič. Vtip bol už v tom, že si na to trúfli. V hre Dobytí severního pólu takto Smoljak napríklad zahral prostého Varla Frištenského, ktorý nepochopil, že zvyšok výpravy ho považuje len za ťažného psa a že sa ho v potravinovej núdzi chystá zjesť.
V sedemdesiatych rokoch začal Smoljak režírovať aj filmy a spolu so Svěrákom napísal scenáre k niekoľkým komédiám. Už ich názvy boli fantastické: Jáchyme, hoď ho do stroje, Vrchní, prchni, Marečku, podejte mi pero. Sú také populárne, že celé generácie vedia, že to pero podával Smoljak. Svěrák po ňom dobehol s pijakom.
České nebeVážnejší film nakrútil Smoljak v roku 1988, volá sa Neistá sezóna a Cimrmanovci v ňom rozprávajú o tom, ako vo svojom divadle museli bojovať s politickými tlakmi a nariadeniami. Dnes vznikajú podobné otázky: Čo bude s divadlom Járu Cimrmana po Smoljakovom odchode? Nevie sa, koľko v ňom ešte vydrží pracovať Svěrák, pretože on už tiež pred pár rokmi v dokumente Tatínek hovoril o tom, že na divadelné zájazdy chodí vždy s taštičkou liekov a že má medzi nimi „lieky proti smrti“. Nevie sa ani to, či na to ešte bude mať chuť.
Pred dvomi rokmi nacvičili Cimrmanovci svoju poslednú hru České nebe. Diváci, ktorí boli ochotní stáť pred pokladnicou celú noc predtým, ako sa na ňu začali predávať lístky, na to určite chuť mať budú. Aj keď to už nebude také skvelé a im to bude jasné.
Dorásť na smiech
Ladislav Smoljak vedel, že bude musieť vysvetľovať, prečo sa v poslednej hre Divadla Járy Cimrmana nehovorí o Slovákoch.
V októbri 2008 sme s kolegyňou Evou Andrejčákovou cestovali do Prahy, pretože Ladislav Smoljak a Zdeněk Svěrák (FOTO SME - PAVOL FUNTÁL) prichystali v Divadle Járy Cimrmana špeciálne oslavy vzniku Československa. O predstavení České nebe sme sa chceli s oboma autormi rozprávať a vedeli sme, že so Svěrákom bude problém. Dlho sme ho prehovárali aj s pomocou syna Jana, a aj tak sa stále bránil. Pomohol nám nakoniec Smoljak. Na prosbu na rozhovor reagoval jednoducho: „Samozrejme, počkajte nás po predstavení.“
V Českom nebi vystupujú najväčší českí velikáni: Praotec Čech, Svätý Václav, Ján Hus, Komenský, Havlíček-Borovský, Babička... Ani jeden z nich nemal dostatočnú imunitu na to, aby sa na nich v Divadle Járy Cimrmana nedalo zasmiať. Pri samotnom rozhovore sme už boli trochu vážnejší. Ladislav Smoljak bol v histórii mimoriadne sčítaný a vzdelaný a diskutovať o tej česko-slovenskej bolo pre neho dôležité. Zamyslene hladil svoju jazvečíčku, ktorá mu sedela na kolenách a so smiechom čakal akurát na jednu obávanú otázku: Prečo sa rozprávanie o Českom nebi končí pri roku 1918 a prečo v ňom nevystupujú žiadni Slováci?
„Takýmito súvislosťami by sa naša hra skomplikovala. A okrem toho, necítili sme potrebu vás do toho zaťahovať. Myslím si, že vy Slováci zrod Československa veľmi necítite. My si vážime našu spoločnú vlajku - vy ste ju v začiatkoch samostatnosti pálili,“ začal Smoljak vysvetľovať. A pripustil, že Slovákom by zosmiešňovanie národných velikánov ani nemuselo pripadať vtipné, pretože sme mladý národ a ešte prežívame dozvuky obrodenia. „Keď uctievame Cimrmana, je v tom akýsi naivný, hlúpy nacionalizmus. Je síce pochopiteľný, ale nie moderný. V moderných dejinách už nacionalizmus vždy viedol k vojne, nenávisti, xenofóbii. A keďže ten Česi nepestujú, humornú hru o českých velikánoch si môžeme dovoliť. To, myslím si, vy Slováci ešte nemôžete.“
Smoljak a Svěrák v Českom nebi alternovali Komenského. V predpremiérovom predstavení ho hral Svěrák, nepokojný z toho, že ešte musí utekať na rodinnú návštevu do nemocnice. Chceli sme ho preto vyprevadiť párom jabĺk a banánov. Vzal si len banány - jablká si nechal Smoljak, plánoval ich uschovať do premiéry a nakrájať do mešca, ktorý so sebou nosil Komenský. Do jeho kostýmu sa ešte donedávna prezliekal, v Českom nebi hral naposledy 27. mája.
(kk)
Svěrák ešte nevie, aká strata to je
Učiteľ by sa utopil v mori diktátov a písomiek, keby nemal svoje literárne záľuby, povedal raz Zdeněk Svěrák a tak isto zrejme rozmýšľal aj jeho kamarát a blízky spolupracovník Ladislav Smoljak.
Smoljaka neprijali na Divadelnú akadémiu múzických umení a šiel teda študovať matematiku a fyziku. Niekoľko rokov aj učil, až kým ho z ťažkého povolania nevyslobodilo stretnutie s druhým učiteľom – Svěrákom. Šesťdesiate roky boli v druhej polovici, keď so scenáristom Jiřím Šebánkom a jazzmanom Karlom Velebným vymysleli fiktívnu postavu Járu Cimrmana.
Smoljakovi sa začal nový, umelecký život.
Svěrákov syn Jan, úspešný český režisér, si raz pre SME spomínal na Smoljakove návštevy u nich doma a jeho dlhé debaty o Cimrmanovi. Boli vraj tajomné a zároveň presvedčivé, takže on si v detstve myslel, že Cimrman bol nejaký rytier, ktorý naozaj existoval. „S humorným textom býva veľa roboty. Ale vždy, keď sa na tomto políčku niečo urodí, má ten, kto to zasial, vždy veľkú radosť,“ citovala Smoljaka agentúra ČTK.
Smoljak nakrútil filmy Jára Cimrman ležící, spící, aj Rozpuštěný a vypuštěný. Pri tom druhom vznikli medzi ním s Svěrákom spory – Smoljak chcel do hlavnej úlohy obsadiť profesionálneho herca, Svěráka sa to dotklo.
Napriek tomu ich tvorivá dvojka vydržala. Smoljak dostal menšie úlohy v podstate vo všetkých filmoch, ktoré režíroval Svěrákov syn Jan (Akumulátor 1, Kolja, Vratné lahve) a stále spolu písali hry v Divadle Járy Cimrmana.
Naposledy, v októbri 2008 v ňom uviedli hru České nebe. „Mysleli sme si, že bude našou poslednou, ale predsa len sme chceli na javisku zostať dlhšie,“ vravel včera pre ČTK Svěrák a spomínal, že Smoljak mal problémy s pľúcami. „Je to len pár hodín, čo Láďa zomrel. Človek si ešte ani neuvedomí, aká strata to je, ale viem, že je veľká.“
(kk)
