Balka oživil mrazenie holokaustu

Poľský umelec Miroslaw Balka na svojej prvej slovenskej výstave predviedol, prečo patrí medzi európsku výtvarnícku elitu. Atmosféru letného podvečera dokázal s ľahkosťou rozptýliť mrazivou spomienkou na holokaust.

TRNAVA. Vystavovať v londýnskej Tate Gallery či na bienále v Benátkach znamená pre výtvarníka nielen prestíž a vstup do prvej umeleckej ligy, ale aj neľahký údel udržiavať vysoký štandard svojich projektov.

Miroslaw Balka dokázal, že aj po týchto úspechoch kladie rovnaký dôraz na perfektne zvládnutý koncept výstavy v „provinčnej“ Trnave.

Tých, ktorí Balkove práce doteraz nepoznali, by vernisáž jeho debutovej výstavy na Slovensku iste prekvapila. Úplne prázdna budova trnavskej synagógy zo začiatku sľubovala skôr zvláštny umelecký výstrelok či osobnú performance. Štíhly päťdesiatnik v saku s kamenným výrazom na tvári mal však svoje tromfy dôkladne pripravené.

autor: Miroslav Zajac

VIDEO

Miroslaw Balka vystavuje v Trnavskej synagóge

Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Po krátkom príhovore upútal pozornosť divákov podozrivý zvuk zhora. Vzápätí sa na ich hlavy začal sypať umelý sneh. To, čo mnohí považovali za bezpečnostné kamery, boli v skutočnosti snehostroje, ktoré v pravidelných intervaloch vyfukovali na zem šípovité obrazce.

Balka rezignoval na klasické sochárske techniky už začiatkom 90. rokov, odvtedy kameň či železo nahradzuje mydlom, penou alebo obyčajnou soľou. Šikovne využíva interakciu diel s divákmi. Čerstvé stopy v pene na podlahe mu pomohli dotvoriť dojem zabudnutia – prchavý pamäťový záznam s jedinečnou symbolikou, šitou na mieru génia loci bývalej synagógy. Symbolikou takou silnou a viacplánovou, že úplne potlačila prvotnú spontánnu radosť z nečakanej snehovej nádielky uprostred leta.

Atypické kryštály peny viac pripomínali popol z komínov osvienčimského krematória. Zásypy snehu okamžite zahladzovali stopy po ľuďoch, ktorí pred chvíľou postávali pred bývalým oltárom.

Nepríjemný, strojový zvuk snehostrojov evokoval mechanickú dokonalosť fabriky na smrť. Balka sa pohral aj s počtom prístrojov – je ich sedem, presne ako ramien na židovskom svietniku menora.

Inštalácia ľahko ožije aj mimo pôvodného, poľsko­židovského kontextu. Vnímavý divák si chuchvalce hasičskej peny môže spojiť s nedávnou tragédiou lietadla prezidenta Kaczynského. Oblúkom sa tak spojí prítomnosť s minulosťou, osobnú pamäť s kolektívnou.

Napriek vážnosti témy Balka ponúka návod na čítanie súčasného umenia hravou formou. Niekedy len stačí obrátiť myslenie naruby, keďže aj názov výstavy Agoganys je v skutočnosti anagram slova synagóga. Výstavu si možno pozrieť do 11. júla.