Postrocková skupina z Dánska prekvapila, po zložitom albume prišli jednoduché pesničky.
Azda je to klímou. Z diaľky je Škandinávia rajom muzikantov, kde sa darí alternatíve a elektronika so živými nástrojmi splýva podobne ako polárny deň a noc. Pomaly patent na to majú Islanďania Sigur Rós či Múm – nie je to rock ani džez, tanečná hudba, čo je to? Možno súčasná klasika pre klubové pódiá a iste zasnená hudba ideálna pre filmové plátno. Nechýbajú sláčiky a v recenziách reči o severskej melanchólii, text spravidla býva podružný.
Na rovnakej vlne fungovali postrockeri Efterklang. Sú z Kodane, svet ich pozná ako dánsku skupinu číslo jeden, no ich tretí album Magic Chairs (4AD/ Wegart) je prekvapením až konverziou. Toto už nie sú zložité, symfonicky košaté kompozície, ale radostné, krátke pesničky. Dokonca si ich môžete zaspievať.
Experimentálny pop
Bol rok 2004 a najrýchlejšie sa predávajúci album britskej nezávislej značky Leaf bol ich debut Tripper, no kritici tápali, akou rečou Efterklang vlastne spievajú. Čarokrásne skladby pripomínali soundtrack k záhadným mýtom, inštrumentácia bola bohatá a hlas bol len jedným spomedzi ostatných nástrojov. Akoby v sebe mladíci a jedna slečna spojili kontrastné postavy: multiinštrumentalistu s hudobným vzdelaním, nenásytného aranžéra aj hravého folkotronika a komorný kuchynský prístup „urob si sám“. V dánčine je Efterklang ozvena, spomienka alebo čosi, čo je za zvukom. Je to neurčité, ale trefné. „Je dobré, ak vás inšpirujú skupiny, ktoré znejú inak, ako zniete vy,“ hlásali a tvrdili, že čo hrajú, je pop. Akurát, že experimentálny a orchestrálny.
Zo žartu ich naozaj nazývali školským orchestrom. Na turné sa päťčlenné jadro rozrastá na osem hláv a hostí, čo asistujú v štúdiu, bývali desiatky, medzi nimi islandské sláčikové kvarteto Amiina (tí, čo hrávajú so Sigur Rós), dychová sekcia či dokonca dva grónske zbory.
Kandidát na nahrávku roka
Vrcholom bol komplikovaný album Parades v roku 2007. Vyčerpaná kapela ho prirovnala k umelej bytosti a snívala, ako Frankensteina zo štúdia oživí na pódiu. V spolupráci s Danish National Chamber Orchestra napokon vznikla veľkolepá koncertná verzia a vlani aj nahrávka Performing Parades. V Dánsku pozbierala hudobné ceny, no kapele bolo jasné, že treba zmenu.
Tá prišla na ceste. Najlepšie ju ilustruje video z turné na stránke skupiny: je deň a Efterklang v šatni spontánne jamujú. Nasleduje strih a večer rovnaká pesnička funguje na pódiu. Je chytľavá a jednoduchá, ako to býva, ak sú po ruke len nástroje, čo veziete so sebou.
Novinku mixoval britský producent Gareth Jones známy prácou s kadekým od Depeche Mode po Nicka Cava a Magic Chairs je nahrávka plná endorfínov. Z Capera Clausena je prvýkrát regulárny spevák, prvýkrát spieva ozajstné texty a mnohým pripomína Chrisa Martina z Coldplay. Ani U2 by azda nepohrdli indie rockovou The Soft Beating. Sú názory, že sa z hudby Efterklang vytráca osobitosť - no a čo? Ich tretí album nemá slabé miesta a vyčkajme, kým sa budú tipovať nahrávky roka.
