K prednostiam nevšednej knihy, ktorá prináša aj mnohé netradičné závery, patria návraty ku kľúčovým udalostiam z viacerých uhlov.
Zdá sa, že o vojnovej Slovenskej republike už historici povedali v posledných dvoch desaťročiach všetko podstatné. Ich závery sú, zjednodušene, dva. Jedni označujú prvú Slovenskú republiku za fašistický či klérofašistický štát, prezidenta Jozefa Tisa za poslušnú bábku Hitlera a za vojnového zločinca. Druhí hovoria o stelesnení túžob slovenského národa, Tiso je pre nich záchrancom Slovákov a... svätý muž.
Každý z nás si môže vybrať, „prikloniť sa" k jednej z týchto interpretácií. Je to pohodlné, ale odôvodnené. Veď na koho by sme sa mali vo veciach histórie spoliehať viac ako na historikov?
Hľadanie odpovedí
Existuje však aj iná, povedzme tretia cesta. Individuálna, prácna a zdĺhavá. Vybral sa ňou publicista Jozef Hajko (1962). Ide o osobné dolovanie histórie. Ako hovorí Anton Hykisch, „dejiny si treba vydolovať. Osobne. Nezvaľovať prácu na iných, na historikov".
Hajko tvrdí, že na svoju otázku, ako to v Slovenskom národnom povstaní vlastne bolo, v súčasnej historickej literatúre nenašiel uspokojivú odpoveď. A že stredné cesty, vedúce niekde pomedzi krajnými názormi historikov, neexistujú.
Začal teda dejiny dolovať z množstva kníh, biografií a autobiografií, dobovej tlače aj z umeleckej literatúry tých čias. Výsledkom je vyše štyristostranová, veľmi dobre a dynamicky napísaná, zaujímavo štruktúrovaná kniha.
Autor sa zaoberá obdobím prvej republiky z rôznych strán. Do pozoruhodnej hĺbky rozoberá medzinárodné súvislosti jej vzniku, politický systém, charakter režimu. Vtedajšiu ekonomiku krajiny, ale aj rozvoj kultúry, silné osobnosti tých čias. Osobitne sa venuje Slovenskému národnému povstaniu, náboženskej polarizácii spoločnosti a židovskej tragédii.
Návraty ku kľúčovým udalostiam z rôznych uhlov - akýsi 3D prístup - je jedna z predností knihy. Ďalšími sú autorove rozsiahle znalosti, schopnosť spracúvať fakty, nachádzať súvislosti, argumentovať, jasne sformulovať čiastkové závery i vykresliť ucelený obraz.
Autoritársky systém
Hoci vojnová Slovenská republika vznikla z vôle a potrieb hitlerovského Nemecka, jej režim nebol podľa autora fašistický. „Skôr išlo o autoritársky až totalitárny systém," píše. Zdôrazňuje však, že tento režim mal fašistické znaky, najmä v postupe voči Židom a uplatňovaní vodcovského princípu.
V knihe je vyzdvihnutá pozitívna úloha nepočetnej skupiny ekonómov na čele s Imrichom Karvašom, ktorým sa podarilo vytvoriť fungujúce a časom, kým sa nepriblížil front, dokonca dynamicky rastúce hospodárstvo.
SNP ako občianska vojna?
Životná úroveň obyvateľov podľa neho v týchto rokoch mierne klesla, ale v porovnaní s okolitými štátmi bola vysoká. Najvyššie zo všetkých oblastí hodnotí autor školstvo, vedu a kultúru, v ktorých zažilo Slovensko „doslova rozmach".
Slovenské národné povstanie charakterizuje ako prvú slovenskú občiansku vojnu. Tento záver určite nestrávi časť najmä starších historikov a i mladším sa bude zdať slabo vyargumentovaný. Špecifikom povstania bolo podľa autora aj to, že práve počas neho vyvrcholili dávne spory medzi evanjelikmi a katolíkmi a nadobudli formu krvavého stretu.
Táto kapitola je jedna z najzaujímavejších, originálnych častí knihy.
No záver, že v povstaní „išlo vlastne o náboženskú občiansku vojnu", je priveľkým zjednodušením. Takým je aj tvrdenie, že súčasná Slovenská republika vznikla ako „priamy dôsledok existencie" prvej Slovenskej republiky.
Nevšedná kniha. Motívmi vzniku, formou, bohatstvom faktov a súvislostí. Odvahou autora - nehistorika a jeho neutíchajúcou snahou dopátrať sa, kde je pravda.
Autor: Juraj Mašláni
