BRATISLAVA. Keby Jaro čo i len tušil, čo svojím odchodom spôsobí, asi by tu ešte pobudol. Pred Štúdiom L+S sa v daždivú sobotu tlačili stovky ľudí, ktorí pokojne a pokorne stáli v dlhom rade. Tiahol sa až z Banskobystrickej ulice, ktorá lemuje Prezidentský palác. Prišli sa pokloniť a rozlúčiť. Stovky tvárí, pre ktorých Jaro Filip znamenal časť ich samých.
Ďalší týždeň sa vyčasilo. Víkend sa niesol v znamení Pohody, na ktorú Jaro dvakrát neprišiel. V roku 1999 mu v tom zabránila autonehoda. O rok neskôr za neho zaskočili kamaráti. Jeho piesne zahrali a zaspievali v samostatnom bloku Peter Lipa, Mišo Kaščák, Tóno Popovič, Oskar Rózsa, Lucia Šoralová, Le Payaco, Para, Žena z lesoparku a Hex. Takmer desaťtisíc divákov skandovalo na trenčianskom futbalovom štadióne Jarovo meno.
Nebol čas zabudnúťDesať rokov je dlhý čas na zabúdanie. V prípade Jara Filipa to – našťastie – neplatí. Je sympatické, že sa počas uplynulej dekády vždy našiel niekto, kto ho nejakým spôsobom v pravidelných intervaloch pripomínal. Televíznymi dokumentami, spomienkovým koncertom v bratislavskom PKO, knihou mapujúcou jeho život, výstavou v Slovenskom národnom múzeu, výberovým CD, albumom mladších kolegov či dlho sľubovaným projektom dvoch najbližších muzikantských spolupracovníkov Jara Filipa.
Pred dvoma rokmi ho v koncertnej podobe Milan Lasica a Richard Müller predstavili z hlavného pódia divákom Pohody. Asi nijaký slovenský interpret nemal pod sebou na tomto festivale dvadsaťtisícový dav. Jaro Filip prostredníctvom priateľov áno.
V kresle za počítačomTen, čo hrával s Dežom, mal množstvo aktivít. Človek hromadného výskytu. V posledných rokoch končiaceho sa tisícročia stíhal popri hudbe mnoho ďalších pravidelných aktivít.
Písal scenáre a režíroval rozhlasové i televízne Apropo, v ktorom aj účinkoval, v Rádiu Twist mal pravidelne piatkových Nočných vtákov a o pár hodín spolu so Stanom Radičom populárnu rannú sobotnú talkshow Záložňa, angažoval sa vo verejnom živote.
Vo voľbách ’98 podporil vtedajšiu opozíciu a potom jej členov pozorne monitoroval a kritizoval za ich pôsobenie vo vláde. V druhej polovici deväťdesiatych rokov bol na Slovensku synonymom slova internet práve Jaro Filip.
Možno je to náhoda, že tohtoročnú Pohodu zorganizovali o týždeň skôr. Možno je náhoda, že sa končí zajtra o deviatej ráno ekumenickou bohoslužbou. Pred desiatimi rokmi, 11. júla 2000, medzi deviatou a pol desiatou, navždy zaspal v koženom kresle za počítačom s cigaretou v ruke Jaro Filip.
