Nemôžete zhorieť, kým nie ste v ohni

Americký režisér Tom DiCillo sa dostal k exkluzívnym záberom slávnej kapely. Spravil z nich film When You’re Strange, ktorý už môžete vidieť aj v českých kinách. K nám príde až koncom októbra.

V úvode dokumentárneho filmu When You’re Strange je scéna z letiska. Dverami postupne prichádzajú členovia The Doors, každý sa do kamery predstaví, povie svoj vek a nástroj. Posledný prikráča Morrison. Jediný povie iba krstné meno a pri otázke na povolanie sa zamyslí a záhadne usmeje do objektívu.

Že líder slávnej kapely je sebastredný, postrehol už jeho učiteľ na strednej. Na školy, rodičov a akékoľvek inštitúcie však Morrison kašľal. Našťastie. Keby zobral vážne slová otca, že nemá žiadny talent na hudbu, svet by prišiel o niekoľko skvelých pesničiek a jedného charizmatického rockera. Užil si ho len pár rokov, ale stáli za to.

Väčšina ľudí, ktorá pozná príbeh Doors, tieto veci dávno vie. Hodnota nového celovečerného dokumentu je pre nich v raritných archívnych záberoch z koncertov, z nahrávania i zo súkromia kapely. A mnohí si zase možno prvýkrát uvedomia, že za tajomstvom rýchleho úspechu bola tímová práca.

Hudba pre milióny čudákov

Bola to zvláštna zostava. Bubeník miloval džez, gitarista sa venoval flamencu, klávesák začínal s klasikou a  objavil, že ľavou rukou vie nahradiť basáka. A pred nimi postávajúci charizmatický básnik a provokatér. Keďže sa zišli v správnom čase a mali dobré nápady, vznikla elektrizujúca zmes.

„Faktom je, že ich hudba je divná. Je to hudba pre čudákov. Pre nepozvaných. Prenáša poslucháčov do temného sveta snov,“ hovorí Johnny Depp. Slávny herec sa ujal úlohy rozprávača v dokumente, ktorý je poskladaný výlučne z archívnych záberov. Čudákov sa našlo na počudovanie dosť – za predaj prvej platne dostal každý z kapely 150-tisíc dolárov a za 54 mesiacov existencie predali vyše 80 miliónov albumov.

Depp to všetko rozpráva nezaujato, akoby vedel, že k pôvodným udalostiam už nemusí nič pridávať. Na to sa spoľahol aj Tom DiCillo. Režisér z nezávislej scény použil dosť konvenčnú formu aj stavbu, v podstate kopíruje chronologický sled udalostí, podobne ako to pri Doors urobil Oliver Stone (1991).

„Ak mala kapela príchuť surreálnej púťovej atrakcie, potom bol Morrison tým šialencom na visutej hrazde,“ pokračuje Depp a sledujete premenu plachého speváka na celebritu. Všetko sa deje v šialenom tempe. Po pár koncertoch debutová platňa, víťazstvo v hitparáde a neznámi mladíci sú odrazu hviezdy. Pretlak nápadov bol taký silný, že ten album vznikol za päť dní. No ďalšie nahrávanie sa natiahlo na jedenásť mesiacov.

Očakávaný záver

Na väčšine koncertov je polícia priamo na pódiu. Najprv bránila fanúšikom dostať sa ku kapele, neskôr už čakala, čo spraví spevák. Spoluhráči ho považovali za šamana, ktorý viedol ostatných do svetov, kam sa sami báli vstúpiť, pre strážcov zákona a konzervatívnych Američanov bol iba obscénnym narkomanom a opilcom. Film  zachytáva moment, keď sa na Doors chodilo aj preto, čo ten nepredvídateľný chlap urobí. Je tu aj slávne zatknutie v Miami a proces, ktorý naruší Morrisonov pocit nedotknuteľnosti. Po správach o smrti Hendrixa a Janis Joplinovej v rovnakom veku 27 rokov prišiel očakávaný koniec.

„Kým nie ste v plameňoch, nemôžete zhorieť,“ hovorí Depp a režisér to dosť prvoplánovo ilustruje detailom na zápalku. Inak je však jeho dielo šikovným zostrihom dosiaľ nezverejneného exkluzívneho materiálu, ktorý nakrúcal Morrisonov kamarát. Akoby tušil, že celý príbeh bude trvať iba pár rokov a speváka zapojil do experimentálneho filmu, kde z neho  spravil mysteriózneho pútnika. Tak vznikla aj scéna, kde Morrison v rádiu počúva správu o svojej smrti. Zahrávať sa so smrťou je riskantné, no prežiť svoj život nadoraz sa nepodarí každému.