Keď sa moja dávna a verná priateľka Selma Steinerová (1925 - 28. 8. 2010) minulú sobotu ráno už nezobudila, zanechala za sebou krásnu spomienku: množstvo Bratislavčanov aj ľudí, ktorí sa tu od 90. rokov niekedy ocitli, ju v duchu videli znova pred sebou. Spomínali na ňu, ako sa usmieva, radí, občas aj napomína svojich návštevníkov (teda zákazníkov) v obnovenom "steinerovskom" antikvariáte na Ventúrskej ulici.
Doviedla ju sem dlhá a ozaj tŕnistá cesta, tento slnečný záver života si vybojovala a vopred odtrpela.
Vojnu prežila ako dieťa
Pritom sa v roku 1925 zdalo, že sa narodila pod šťastnou hviezdou, do zámožnej, harmonicky nažívajúcej, vzdelanej a úprimne religióznej židovskej rodiny, ktorá viedla už od roku 1847 obchod so starými, často vzácnymi knihami. Občas aj nejaké knihy o Prešporku a Slovensku vydávala.
FOTO - SLOVENKA
Malá Selma vyrastala, ako sa patrilo, trojjazyčne, chodila na klavír a do baletu, liezla s bratancami a sesternicami po stromoch v záhrade na Slavíne, presne tam, kde dnes stojí pomník osloboditeľom.
Nemala ani 13 rokov, keď sa idyla skončila, keď ju i celú rodinu slovenský štát postupne degradoval na občanov najnižšej, rasovo nevyhovujúcej kategórie, ktorých o niekoľko rokov neskôr deportoval za hranice v ústrety takmer istej smrti. Tomuto osudu neunikli ani Selmini rodičia, ani dvaja milovaní bratia, do posledných rokov života na nich spomínala so slzami v očiach. Sama akosi prečkala nasledujúce roky v úkrytoch, v pololegalite, až ju len zopár mesiacov pred koncom vojny chytili a poslali do Terezína. Osvienčim už evakuovali.
Keď sa oslabená ťažkým týfusom vrátila do Bratislavy, ocitla sa sama bez prostriedkov a s novým biľagom meštiackeho pôvodu. Židovský pôvod pritom vôbec nebola poľahčujúca okolnosť. No práve toto jej prišlo na pomoc, keď si uvedomila svoje bytostné korene vo svete kníh. Našla si v národnom podniku Kniha zamestnanie v oddelení pre staré a cudzojazyčné knihy, ktoré konečne prestali vyhadzovať, ako sa to od konca vojny stalo zvykom. A Selma dlhé mesiace a roky za mizerný plat zbierala, prezerala, triedila a prekladala ťažké zaprášené dokumenty v suteréne na Dunajskej ulici. Musela si privyrábať, učila nemčinu, prekladala čoraz náročnejšie texty. Obdivuhodné pritom bolo, ako si vedela zachovať šarm, zmysel pre humor, štýl, ba i eleganciu, hoci zápasila s obdobiami ťažkých depresií.
FOTO - ARCHÍV SME
Seniorka podnikateľka
Svojou dlhoročnou prácou s knihami sa Selma Steinerová - vlastne bez toho, aby si to ktokoľvek v jej blízkosti uvedomil, vypracovala na významnú znalkyňu vo svojom odbore. Uznávali ju a cenili si ju od 60. rokov známi antikvaristi z Viedne a Mníchova, bibliofili z celej republiky. Selma po páde komunizmu vďaka tomu nabrala odvahu a pustila sa spolu so svojou rovnako kvalifikovanou spolupracovníčkou Dášou Ložekovou do dobrodružstva súkromného podnikania - vzkriesili rodinné kníhkupectvo. A zrazu uprostred šesťdesiatky Selma Steinerová roztvorila krídla a predviedla nám netušené schopnosti nielen ako podnikateľka, ale aj ako stelesnenie kontinuity dávnej tolerantnej Bratislavy. Vystupovala suverénne pred kamerami z celej Európy, obhajovala svoje názory v novinárskych rozhovoroch, duchaplne zasahovala do verejných diskusií a improvizovane si zarečnila pri rôznych príležitostiach. Najviac mi v tomto úspešnom životnom období imponovala jej nenútená samozrejmá veľkorysosť k rôznym inštitúciám a diskrétna pomoc ľuďom v ťažkostiach.
Pre toto všetko ma dojali na internete rozlúčkové slová o pár generácií mladšieho spisovateľa Michala Hvoreckého i ohlasy anonymných obdivovateľov Selmy Steinerovej. Azda je to i záruka, že nové médiá nezatlačia celkom do úzadia krásne knihy, ktorým naša Selmuška venovala najlepšie roky svojho života.
Autor: Agneša Kalinová, autorka je novinárka, žije v Mníchove
