Štrnásť rokov voľného pádu. Tak sa dá v skratke zhrnúť obsah časozberného dokumentu Heleny Třeštíkovej. Rozpráva príbeh mladej ženy, jej priateľov a dieťaťa.
K filmárskemu rukopisu Heleny Třeštíkovej patria dokumenty, ktoré vznikajú aj celé desaťročia. Ten najdlhší by sa do kín mal dostať na budúci rok a zachytí život jedného muža od narodenia až po súčasnosť. Honza má dnes 36 rokov a prvé zábery vznikli pre film, v ktorom režisérka sledovala, ako narodenie dieťaťa zmení život ženy.
Čosi podobné sledujeme aj v jej najnovšom filme Katka. Pôvodne to mala byť snímka o psychologičke, ktorá vedie terapeutické skupiny so závislými, pre jej nedostatočnú otvorenosť sa to ukázalo byť slepou cestou. V skupine mladých narkomanov však objavila devätnásťročnú Katku, ktorá bola už štyri roky závislá.
Pred deviatimi rokmi o nej nakrútila televízny film V pasci. Z pasce sa Katka nedostala ani v nasledujúcich rokoch, čo zaznamenáva celovečerný dokument. V Česku ho od februárovej premiéry videlo vyše 100-tisíc divákov, najmä vďaka projekciám pre školy. K filmu vznikli aj metodické pokyny pre pedagógov. Reakcie od školákov sú zatiaľ prekvapivo pozitívne, takže by film mohol mať väčší dosah ako obyčajné protidrogové kampane, ktorých efekt je minimálny.
Trikrát a dosť?
Třeštíková filmom Katka uzavrela voľnú trilógiu o osudoch ľudí na okraji spoločnosti. K Marcele sa dostala vďaka projektu Manželské etudy, ďalší film venovala kriminálnikovi Renému. Za tento film režisérka získala pred dvoma rokmi cenu za najlepší európsky dokument.
Emocionálne ešte silnejším filmom je Katka, najmä od zlomu v nakrúcaní, keď narkomanka žijúca na ulici otehotnela. Jej osud tým získal ďalší rozmer a divák sa ocitol v pasci - na jednej strane jej drží palce, aby sa dokázala dostať zo závislosti, na druhej strane dieťaťu takúto matku príliš nepraje. Pri pohľade na ňu vyzerá aj dojčenský ústav ako skvelé riešenie.
Katka robí to, čo všetci narkomani - rozmanitými, zo zásady nelegálnymi spôsobmi zháňa peniaze na drogy a celému okoliu, ale najmä sebe, márne sľubuje, že sa zbaví drog. Ak je však pre drogy niečo príznačné, je to nedostatok vôle, takže len veľmi málo týchto príbehov sa končí happyendom.
Vo filme sa odmietli objaviť Katkina matka a sestry (ani ony nie sú nijaké svätice, čo film neukazuje), naopak problém s tým nemajú jej dvaja priatelia. Na začiatku je to Láďa, potom na scénu nastupuje milý, ale zároveň agresívny budúci otec dieťaťa Roman. Obaja sú závislí.
Film má mnoho silných momentov, najviac z nich pochádza z obdobia Katkinho tehotenstva. Hysterický záchvat u gynekologičky, injekcia s drogou v ôsmom mesiaci či postihnutý chlapec v nemocničnom výťahu, kde sa vezie aj tehotná narkomanka a spolu s ňou riziko, že s postihnutím skončí aj jej dieťa.
Dokument nezatajuje nič z ich života, azda jedinou výnimkou je spôsob, akým sa živia. Evidentne predávajú drogy, ale to dokument v záujme ochrany svojich protagonistov neukazuje. Režisérka mala problém počas rokov nepravidelného nakrúcania udržiavať kontakt s Katkou, ktorá celý čas žila na ulici, neustále predávala mobil a menila čísla, často sa na niekoľko mesiacov úplne stratila.
Pokračovanie úpadku
Nakrúcanie sa skončilo vlani, a tak film už nestihol celkom zachytiť, akou fyzickou troskou sa Katka po dvadsiatich rokoch závislosti stala. Režisérka ju podľa svojich slov naposledy náhodou stretla pred týždňom. Chýbali jej predné zuby, hrbila sa a bola vychudnutá na kosť. Vo filme napriek podmienkam, v akých žije, v mnohých momentoch vidíme stále peknú ženu s výraznými perami a tmavými kučeravými vlasmi. Jej črty sa rozmazávajú až v momentoch, keď sa prejavia abstinenčné príznaky.
Katka je prvým českým filmom, ktorý sa do našich kín dostáva s titulkami. Dôvodom nie je náhly nacionalizmus distributéra, ale to, že je určený aj pre školy, závislí často používajú slang a pre drogy im neraz veľmi zle rozumieť. Posolstvo filmu je však až príliš jasné.
Recenzia/film
Katka, ČR, 90 minút
Námet, scenár, réžia: Helena Třeštíková. Kamera: Vlastimil Hamerník, Tomáš Třeštík a ďalší. Strih: Jakub Hejna. Hudba: Tadeáš Věrčák. Účinkujú: Kateřina Bradáčová a ďalší.
Premiéra 26. augusta 2010
