Niagara šumela pri Sázave

Asi je len málo takých, ktorí by si na Slovensku aj v Česku pri ohni nezaspievali Bednu vod whisky. Pieseň natoľko zľudovela, že len málokto pozná aj jej autora. Je ním MIKI RYVOLA, ktorý ju zložil v roku 1968.

Bednu vod whisky pozná azda každý. Akú má históriu, ako vznikla?
„Bedna vod whisky vznikla z krátkeho šialeného nápadu, ako si spieva chlap stojaci pod šibenicou. Napísal som ju za polhodinku cestou v autobuse. Priniesol som ju do kapely a brat Wabi mi povedal, že je hrozná a nedá sa spievať. Tak sme ju odložili."

Takže takmer zostala v šuplíku?
„Až asi po pol roku sme ju zahrali pri nakrúcaní v českobudějovickom rozhlase. V pôvodnej verzii Wabi na konci vydával zvuky škrteného človeka a nebolo to ono. Zvukár v štúdiu vymyslel ten fór, že odstrihol záverečný verš v polovici a nám nabehli zimomriavky. A potom, pre mňa nepochopiteľne, sa z nej stala jedna z najslávnejších českých piesní."

autor: Miro Čevela

VIDEO

Miki Ryvola o svojej najznámejšej pesničke

Vo vašom prehliadači chýba
flash player, ktorý treba k prehratiu videa
kliknite a nainštalujte si ho

Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Okrem Hoboes ju naspievali viacerí interpreti.
„Bedna má bohatú históriu aj súčasnosť. Nahrali ju rockoví Wanastovi vjeci, detský spevácky zbor Bambini di Praga, techno kapela, gajdošská muzika aj symfonický orchester. Existuje vyše štyridsať jej verzií. Zbieram tieto kuriózne nahrávky."

To by stálo za cédečko?
„Chystáme CD s pracovným názvom Bedna vod whisky - dvadsaťkrát inak. Ono je to v podstate veľmi jednoduchá pesnička a sám sa čudujem, že zľudovela."

Tušíte prečo?
„Nie. Možno práve preto, že je jednoduchá, hudba má šesť akordov. V Česku je taká hra, že ten, kto dospieva posledný verš refrénu na konci pesničky, platí ostatným pivo. Možno je to tou jednoduchosťou a hravosťou zároveň."

Aký máte pocit, keď Bednu vod whisky aj po rokoch počujete takmer na každom kroku?
„S pesničkou to je, ako keď človek pustí dieťa do sveta. Ak už raz dospeje, ty do toho už nemôžeš zasiahnuť. Žije si vlastný život. Pre mňa ako pesničkára je obrovské zadosťučinenie, keď sme niekde na vandri a stretneme večer partiu vodákov či horolezcov, ktorí spievajú naše pesničky. Oni nás ani nepoznajú. My im to zasa neprezradíme. To je úžasná vec."

Bedna je symbol trampského hnutia z čias jeho najväčšej slávy.
„Myslím si, že za to môžu komunisti. Keď nás tu vtedy zadrôtovali, tak ľudia s túlavými topánkami hľadali slobodu inde. Neboli sme disidentmi, skôr sme mali potrebu na chvíľu opustiť realitu. Keď sme v roku 1956 založili našu osadu Zlatý klíč, boli iné časy. Fungovali sme ako štát v štáte. Mali sme vlastné zákony, vlastnú škôlku, vlastnú banku. Dodnes som šerifom osady."

Bol v tom kus romantiky. Má v súčasnosti trampská pieseň ešte budúcnosť?
„Romantika je o niečom vysnívanom a nedosiahnuteľnom. My sme sedeli pri brehu Sázavy a spievali o tom, ako temne šumí Niagara. Dnes, keď človek chce, tak si ide Niagaru pozrieť. To však neznamená, že stratil romantiku. Hľadá ju len niekde inde."

Tramping v klasickom ponímaní už pozná málokto. Mladí ľudia však pestujú jeho modernejšiu podobu. Vezmú ruksak a vyberú sa  aj k Niagarským vodopádom. Ako by ste sám definovali tramping?   
„V poslednom čase sa nad tým zamýšľam často.  Tramping a trampská pieseň je stav duše. Je jedno, či chodíš oblečený v zelenom, alebo v modrom, či spíš pod širákom, v stane, či v zrube. Je to životná filozofia. O odmietaní všetkého ortodoxného a tolerancii medzi ľuďmi."