Kniha Strýko z Bratislavy je pre Slovákov často rovnako prekvapujúca ako pre Rakúšanov, ktorým bola pôvodne určená. Jej autor je stredoeurópskou verziou Indiana Jonesa.
Viedeň je vzdialená od Bratislavy len asi šesťdesiat kilometrov. Počas uplynulého storočia sa tieto dve mestá, ktoré kedysi fungovali v absolútnej vzájomnej symbióze, odcudzili a šesťdesiat zrazu mohlo byť rovnako aj šesťsto alebo šesťtisíc.
Napriek tomu, že takmer každý štvrtý súčasný obyvateľ Viedne má akúsi spojitosť so Slovenskom a pri čítaní telefónneho zoznamu hlavného mesta Rakúska opakovane narážate nielen na slovanské, no aj na vyslovene slovenské priezviská, pre našich západných susedov ostáva krajina na ich východných hraniciach veľkou neznámou. Nie je to úplne biele miesto na mape, no aj tak toho vie väčšina z nich o našej krajine len málo.
Voľné pokračovanie babičky
Novinár a publicista Dietmar Grieser sa sprvu k napísaniu knihy o Slovensku staval skepticky. Keď pred niekoľkými rokmi propagoval podobnú publikáciu o Česku – Moja česká babička – oslovil ho s týmto nápadom vtedajší rakúsky veľvyslanec v Bratislave Martin Bolldorf. Pohotovo mu napísal na lístoček zopár mien: Franz Lehár, Theodor Körner, Sacher. To rozhodlo.
Kniha mala pôvodne pracovný názov Bratanec z Bratislavy, až neskôr sa z bratanca stal strýko. Grieser pre rešerše precestoval celú krajinu a sám projekt označil ako „tak trochu pokračovanie Mojej českej babičky“.
Nevyhol sa síce chronicky omieľaným expatriotom ako Andy Warhol alebo Paul Newman, pretože bez nich by bola, samozrejme, každá podobná publikácia neúplná, no aj v kapitolkách o nich nájdeme niekoľko doteraz neznámych faktov a špekulácií.
Okrem nich však Grieser prepája Slovensko aj s ľuďmi, s ktorými sa doteraz nedávalo do súvisu: s legendárnym hollywoodskym hercom Petrom Lorrem z filmu Casablanca, tragickou milenkou korunného princa Rudolfa Mary Vetserovou či zakladateľom jedného z najväčších nemeckých vydavateľstiev Samuelom Fischerom. Nezabudol ani na bratislavské rožky, bridlicové tabuľky z Marianky či bryndzu. Zatiaľ čo v prípade spomínaného pečiva si môžeme na slovenskú autenticitu nárokovať už len z hľadiska pomenovania, niekoľké osobnosti spomínané v knihe sú so Slovenskom prepojené skutočne pretenučkou nitkou: princezná Sissi, ktorá strávila v Bardejove jeden liečebný pobyt, či otec teórie stresu Hans Selye, ktorý sa síce narodil vo Viedni, no do gymnázia chodil v Komárne.
Literárny dobrodruh
Cieľom Grieserovej publikácie nie je ani tak objaviť to slovenské v tom rakúskom, skôr ide o to, aby čitateľ – rakúsky aj slovenský - pochopil, že sme nerozlučne poprepájaní spoločnou históriou, rodinami, menami, stopami, ktoré zanechali Slováci v Rakúsku a Rakúšania na Slovensku. „Nie som nijaký beletrista, chýba mi fantázia, “ vraví o sebe autor. „Všetko, čo píšem, sú fakty, ktoré sa snažím podať ďalej v čo najzaujímavejšej forme.“
Slovensko nie je prvou destináciou, ktorú Grieser precestoval v honbe za pikantnými takmer zabudnutými historkami z minulosti. A nie vždy prebiehali jeho rešerše tak harmonicky a bezproblémovo ako u nás. V médiách sa spomínalo napríklad jeho zatknutie pre podozrenie zo špionáže na Cypre, kde v čase grécko-tureckého konfliktu robil výskum pre jednu zo svojich kníh, či jeho výpravy na ukrajinský vidiek, ktoré podnikal napriek zákazu sovietskych úradov za čias hlbokého komunizmu.
Strýko z Bratislavy vyvolal v Rakúsku – ako sa napokon dalo čakať – aj nostalgické nálady. Sladké rozjímanie nad zašlou slávou starého Rakúska bolo možno jedným z dôvodov obrovského úspechu knihy. Zostáva len dúfať, že Grieser sa rozhodne oprášiť aj príbehy iných kútov bývalej c. a k. monarchie. Čo takto Sesternica z Temešváru? Alebo radšej Synovec z Ľvova?
Dietmar Grieser: Strýko z Bratislavy
Dietmar Grieser: Strýko z Bratislavy, Kalligram 2010, preklad Teodora Chmelová
Stretnutie s autorom: dnes o 18.00 h v Mozartovej sieni rakúskeho veľvyslanectva na Ventúrskej 10 v Bratislave
Autor: Zuzana Demjánová
