Čerstvé anglické vydanie Knihy o cintoríne má odporúčanie od rešpektovaného britského autora.
„O tom, že sa Samko Tále s Knihou o cintoríne objaví v renomovanom britskom denníku The Guardian medzi tipmi na najzaujímavejšiu knihu roka, som sa dozvedela od jej prekladateľky Julie Sherwoodovej," povedala Daniela Kapitáňová.
Jej úspešná novela vyšla prvýkrát vo vydavateľstve LCA pred desiatimi rokmi (odvtedy ešte trikrát) a Kapitáňová ju napísala pod pseudonymom Samko Tále ako dokumentárne štylizované rozprávanie mentálne zaostalého Samka. Ten chodí s káričkou po Komárne, zbiera starý papier, všetkých pozná a na všetko od jednotlivých ľudských osudov cez slovensko-maďarské vzťahy až po porovnávanie komunizmu a súčasnosti, má svoj vskutku originálny názor.
Zatiaľ v ôsmich jazykoch
Knihu v britskej ankete odporučil známy spisovateľ William Boyd (v češtine vyšli jeho diela Každé lidské srdce či Věčný neklid), ktorý pre The Guardian povedal, že ide o jednu z najpodivnejších a najpodmanivejších výpovedí, s akou sa stretol.
„Od prekladateľky tiež viem, že sa mu nesmierne páčil môj typ písania," hovorí Kapitáňová, „a aj to, že Samka nepovažoval za humoristickú novelu. Konečne, veď ide o knihu smutnú, trpkú, na zasmiatie je len tá pena navrchu. Zaujímavé, že vonku to takto vnímajú častejšie než u nás."
Za slovkom vonku sa skrýva fakt, že kniha už bola preložená okrem angličtiny aj do češtiny, švédčiny, francúzštiny, nemčiny, arabčiny, poľštiny a bieloruštiny. „A zmluvy sú už podpísané na turecký a japonský preklad, v štádiu rokovania sú španielske a talianske vydania."
Impulz od prekladateľky
Svojho anglického Samka pôjde Daniela Kapitáňová pokrstiť do Londýna 11. januára, kde podujatie pripravili slovenské veľvyslanectvo spolu s Literárnym a informačným centrom, ktoré finančne pomohlo aj britskému vydaniu knihy.
Do anglického prekladu sa pustila Julia Sherwood hneď po prečítaní knižky. „Urobila to bez nejakej objednávky či zmluvy, len tak. Vraj sa chcela popasovať s textom a jeho neobvyklým jazykom," hovorí Kapitáňová.
„Knižka sa mi prihovorila najmä preto, lebo, zo všetkého, čo som o tomto období čítala, najlepšie evokuje tiesnivú atmosféru sedemdesiatych rokov, ktorá povzbudzovala konformizmus najhoršieho typu a bránila rozvoju slobodného myslenia a života," povedala pre SME Julia Sherwood.
„V mojom prípade to znamenalo, že som sa napriek ôsmim pokusom nedostala na univerzitu len preto, že som mala nevhodných rodičov - otca, spisovateľa Ladislava Jána Kalinu a matku, novinárku Agnešu Kalinovú."
Oboch zatvorili z politických dôvodov v roku 1972. „A keďže šikanovanie zo strany ŠtB pokračovalo, v roku 1978 sme emigrovali."
Obavy z nekorektnosti
Podľa Kapitáňovej je zásluha prekladateľky na úspechu knihy v angličtine enormná. Ťažiskom knihy totiž nie je samotný príbeh, a tak keby sa preklad urobil takpovediac štandardne, stratil by sa efekt i obsah Samkovho rozprávania. „Julka to dokázala preložiť vo vlastnom, svojbytnom jazyku."
Hotový preklad potom Sherwoodová ponúkla vydavateľstvu, ktoré sa špecializuje na východnú Európu, no nepochodila. „Báli sa, že s ohľadom na mentálne zaostalého rozprávača Samka by mohli byť obvinení z politickej nekorektnosti. Po texte však siahlo vydavateľstvo Garnett Press a dnes je už reálna dohoda aj o vydaní mojej druhej knhy Nech to zostane v rodine."
