Román Reného Bendu u súčasných štyridsiatnikov vyvolá nostalgické spomienky na detstvo
a dospievanie.
Príbeh mladíka, ktorého otec emigruje do Rakúska a ktorý potom spolu s matkou, mladším bratom a otčimom prežíva posledné mesiace a dni Československej socialistickej republiky, osloví najmä tých skôr narodených a tých, ktorí hľadajú ľahké, no napriek tomu príjemné čítanie.
Recenzia: Moja studená vojna
René Benda
Vydavateľstvo Motýľ, 2010
479 strán
Tomáš sa rozhodne nasledovať príklad svojho otca a dva roky pred revolúciou ilegálne opúšťa republiku. Predtým nám ešte stihne opísať veci a realitu, na ktorú sme už takmer zabudli: prázdne plechovky od Coca-Coly umiestnené na čestných miestach na policiach a strážené ako poklad, námestia a ulice pomenované po sovietskych dejateľoch, prvé videá a béčkové americké filmy so simultánnym dabingom.
Do týchto kulís zasadil autor príbeh, ktorý je akousi beletristickou verziou Šebovej knihy Reálne 80. roky. Navyše je okorenený erotikou, za akú by sa nemuseli hanbiť ani Jack Kerouac a Bukowski. Autentický dialekt, ktorý Benda používa, reprezentovaný ťahavým a tvrdým „né“ nenecháva nikoho na pochybách, kde sa Moja studená vojna odohráva a kto sú jej aktéri.
Autor uvádza, že román je čiastočne autobiografický. Línia oddeľujúca skutočne zažité od vymysleného sa dá pomerne presne vysledovať. Fabulácia v častiach príbehu, kde sa Tomáš premenuje na Sama, skĺza až do grotesknosti, čo zrejme Bendovým zámerom nebolo. Tak, ako je všetko v okolí Tomáša uveriteľné a dôverne známe – prostredie, postavy, dej – tak sa príbeh Sama stáva nepravdepodobnou a takmer nesympatickou hyperbolou.
Z chlapca Tomáša a muža Sama vytvára Benda svedka prelomu dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Šedivosť posledných dní socialistickej strednej Európy prechádza do rozpačitých prvých okamihov slobody, ktorá sa v ničom nepodobá na sen, ktorý si mladík vysníval. Sam napokon v New Yorku prežíva aj útok z 11. septembra.
Benda emigroval podobne ako jeho alter ego Tomáš z Československa tesne pred pádom železnej opony. Moja studená vojna je jeho literárnym debutom. Nie je zvláštne, že sa jeho knihe medzi čitateľmi darí. Nesnaží sa o žiaden štylistický či tematický prevrat v literatúre. Je však napísaná s ľahkosťou, energiou a chuťou.
Úprimnosť, s akou sa Tomáš vyznáva zo svojho života a spontánnosť a nenútenosť dialógov je veľmi nákazlivá. Tí skôr narodení navyše možno nostalgicky zaspomínajú na branné cvičenia, obchodné domy Prior, dovolenky ROH a detektívov Dempseyho a Makepeacovú v čiernobielom prevedení – skrátka na mladosť, ktorú má každý len jednu bez ohľadu na to, v ktorom období sa odohrávala.
Autor: Zuzana Demjánová
