Hovorí sa, že toho vieme viac o vesmíre ako o ľudskej mysli. Dokazuje to aj román Hypnotizér, ktorý sa pokúsil nahliadnuť na dno ľudskej duše. Príliš veľa krásy tam neobjavil.
Mená známeho astronóma a autora kriminálnej trilógie sa spojili do pseudonymu Lars Kepler. Skrývali sa za ním manželia Alexandra a Alexander Ahndorilovci. Obaja už mali za sebou viacero kníh, ale tie ich neživili. Až prišli s nápadom vymyslieť dobre znejúce meno a napísať knihu v žánri, ktorý sa vo Švédsku tak dobre predáva - detektívku.
„Kepler" pred rokom a pol vydal román Hypnotizér, ktorý sa stal bestsellerom vo viacerých krajinách. Prvá časť pseudonymu je jasným odkazom na ich vzor, autora ságy Millennium Stiega Larssona. Jeho priaznivci nepripúšťajú, že by mohol byť Hypnotizér rovnako dobrý, v každom prípade musia pripustiť, že aj to je výnimočná kniha.
Román sa začína aj končí mimoriadne krvavo, čo je pre severské detektívky príznačné. Ktosi vyvraždil takmer celú rodinu, zázrakom prežíva pätnásťročný Josef s desiatkami rezných a bodných rán. K jeho lôžku privolajú psychiatra špecializovaného na traumatické stavy. V minulosti sa vážne zaoberal hypnózou, tej sa však po nezdare už desať rokov nevenuje. Zaprisahal sa, že sa k nej už nikdy nevráti, okolnosti však občas človeka nútia meniť staré predsavzatia...
Ulice plné šialencov
Začiatkom deväťdesiatych rokov vo Švédsku výrazne znížili výdavky na psychiatrickú starostlivosť. Reformy spôsobili, že mnohí ľudia odkázaní na ústavnú starostlivosť boli zrazu odkázaní iba na seba a neraz skončili na ulici. Psychiatrickými pacientmi bez kontroly je zaľudnený aj román Hypnotizér. Lekár a policajt v ňom pátrajú nielen po masovom vrahovi, ktorý (miestami v rozpore so zdravým rozumom) neustále uniká, ale aj po unesenej osobe. Oba prípady spolu môžu súvisieť. Obeťou únosu je hemofylik, čo je len ďalšia zámienka, ako venovať celé strany krvi a smrti. V detailných opisoch tkanív a ich krehkosti sa autori priam vyžívajú, podobne ako v opise pacientov z terapeutickej skupiny patriacich medzi hlavných podozrivých. Motív by mohli mať viacerí, no viacerí by ani žiadny nepotrebovali - svet duševných chorôb nemá jasné pravidlá.
Psychologický hamburger
Viac pravidiel nájdeme v spôsobe, akým je román napísaný. Predhadzuje množstvo nejasných stôp, dáva hlas rôznym postavám, rozprávanie je prevažne v prítomnom čase a opis napätých rodiných vzťahov presahuje detektívny žáner.
Kniha sa miestami toľko venovala opisom ľudskej duše, až to na záver autorov unavilo a stavili na rýchly dej. Uprostred románu nájdete množstvo psychológie, jej nadvláda má však obmedzené trvanie. Hypnotizér má rovnako rád krv.
RECENZIA / KNIHA
Lars Kepler: Hypnotizér
Preklad: Miloš Švantner
Ikar 2010, 400 strán
