Vladimír Kompánek svojou tvorbou najskôr odmietol socialistický realizmus, neskôr občianskymi postojmi aj celý socializmus.
BRATISLAVA. Legendy slovenskej moderny, taký je podtitul výstavy o Skupine Mikuláša Galandu, ktorú o tri týždne otvoria v Galérii mesta Bratislavy. Vladimír Kompánek, jeden z galandovcov, sa jej nedočkal, vo štvrtok po krátkej a ťažkej chorobe zomrel vo veku 83 rokov.
Proti oficiálnej dogme
Oprávnený prívlastok legendy má korene práve v existencii Skupiny Mikuláša Galandu (1957 až 1968). Dielo galandovcov (Kompánek, Barčík, Laluha, Rudavský, Krivoš, Paštéka a ďalší), ktorí v ťažkých podmienkach totality odmietli oficiálnu dogmu socialistického realizmu, patrí do zlatého fondu výtvarnej kultúry Slovenska.
Kompánek, absolvent štúdia na oddelení grafiky u Dezidera Millyho a figurálneho sochárstva u Jozefa Kostku na Vysokej škole výtvarných umení, patril k tým umelcom, ktorí v 60. rokoch vybojovali úspešný zápas za novú, modernú cestu výtvarného prejavu na Slovensku.
Dvakrát sa zúčastnil na bienále v Benátkach, podieľal sa aj na československom úspechu na Expo '67 v Montreale, v tom istom roku sa stal vo Viedni aj laureátom Ceny Gottfrieda von Herdera.
Vo svojej rozsiahlej tvorbe, ktorej bytostnou inšpiráciou boli slovenská krajina, ľudové zvyky a kultúra, sa venoval komornému i monumentálnemu sochárstvu, ale aj kresbe, maľbe, ilustrácii i drevenej hračke. Medzi najznámejšie diela patria jeho drevené archetypálne sochy čerpajúce z genia loci daného miesta, totemy či motívy ženy a poľných znakov.
Cenné občianske postoje
„Majstrovským a nepatetickým spracovaním slovenských odkazov, ktoré povýšil do európskeho kontextu, sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia,“ povedal výtvarník Rudolf Sikora.
Nebol to však len slávny čas pôsobenia galandovcov, keď Kompánek neakceptovaním štátnej umeleckej doktríny prejavil aj veľkú osobnú statočnosť a nebojácnosť. „V roku 1988 sa veľká časť domácej výtvarnej obce stotožnila na návrhu, aby sa Kompánek stal šéfom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Ohlásili sme sa u ministra kultúry Miroslava Válka, no neuspeli sme,“ spomína Sikora.
O rok neskôr už uspeli, 19. novembra 1989 patril Kompánek k jedenástim autorom výzvy, ktorá o niekoľko hodín zaznela na pamätnom zhromaždení v Umeleckej besede a iniciovala vznik hnutia Verejnosť proti násiliu.
Začiatkom 90. rokov spoluzakladal Spolok výtvarníkov Slovenska či Nadáciu Mikuláša Galandu, je laureátom mnohých ocenení a jeho diela sú zastúpené vo významných domácich a zahraničných zbierkach.
