Spory o slovenčinu, tak ako ich zažívame v našej spoločnosti zhruba od polovice deväťdesiatych rokov, sa niekedy ponášajú na malú občiansku vojnu, prebiehajúcu na viacerých úrovniach. Politickej, publicistickej i lingvistickej a v závislosti od toho sa vo verejných diskurzoch aj striedajú (v horšom prípade miešajú) rôzne argumentácie (pragmatická, ideologicko-populistická a odborná).
Hoci najnovšia publikácia popredného slovenského jazykovedca Juraja Dolníka Jazyk – človek – kultúra prináša predovšetkým vedecký pohľad na súčasnú jazykovú situáciu všeobecne a na situáciu slovenčiny zvlášť, jej étos svedčí o zaangažovanosti v širšom kultúrnom i v občianskom zmysle.
Kultúrny rozmer Dolníkovej knihy, koncipovanej ako vysokoškolská učebnica (no v skutočnosti mnohokrát prekračujúcej toto určenie), spočíva v modernej orientácii lingvistiky na vedu o kultúre, ale aj v spoločenskej zodpovednosti odborníka, ktorý si uvedomuje v prvom rade potrebu brániť používateľov jazyka a tým jazykovú tvorivosť.
Túto pozíciu označuje na viacerých miestach knihy ako „racionálny liberalizmus“, ktorý sa nachádza v protiklade k jazykovému protekcionizmu – ten reprezentuje dobre známa skupina anachronických puristov.
Racionálny liberalizmus je sám osebe kultúrny postoj, s ktorým sa môže stotožniť tá časť verejnosti, ktorá považuje za integrálnu hodnotu občianskej spoločnosti okrem iného slobodu prejavu. Už samotné predpoklady, z ktorých Dolník vychádza (napríklad cieľom jazykovedy nie je len výskum jazyka, ale aj človeka ako jazyk používajúcej bytosti, alebo: jazyk sa rozvíja v interakcii medzi ľuďmi atď.), nabúravajú školometské a v mnohých prípadoch, žiaľ, hlboko zakorenené predstavy o jazyku.
Oslobodzujúco pôsobia autorove úvahy napríklad o kultových objektoch v slovenskom jazykovom prostredí, alebo o jazykových rituáloch. Tieto úvahy stŕhajú z predstáv o jazyku masku falošnej posvätnosti a vracajú nás ako používateľov jazyka do reality, v ktorej jazyk slúži nám, a nie my jemu.
Práca Juraja Dolníka je napísaná precíznym odborným jazykom, no problémovým nasmerovaním môže osloviť každého vzdelaného a potrebu jazykovej reflexie uvedomujúceho si čitateľa. Je veľká šanca, že ako vysokoškolská učebnica zapôsobí na novú generáciu Slovákov, ktorí sa usilujú porozumieť cez jazyk svojej ľudskej i kultúrnej situácii.
Autor: Adam Bžoch
