Diskrétna dekadencia undergroundového typu

Na novom CD skupiny Hvozd cítiť  aj výrazný rukopis producenta Tomáša Slobodu.

Svieži vietor originálnych pesničiek na novom cédečku mladého bratislavského kvarteta, ktoré má toho už dosť za sebou, prekvapí neobvyklými melódiami, aranžérskymi nápadmi a textami s výrazným šansónovým puncom.

Pritom na CD skupiny Hvozd Po kopcoch v županoch (vyd. Slnko records) ide o materiál známy z jej klubových vystúpení, posunutý do určitého „preobrazenia“ producentom Tomášom Slobodom. Ten na CD hrá na gitaru, perkusie a „pridáva“ rôzne zvuky. Nahrávku svojimi nápadmi zvýraznil a podporil hudobné motívy aj rytmické členenie skladieb a v aranžmánoch použil aj funkčne farebnú trúbku (Robo Kolář).

Základ súčasného zoskupenia tvoria sestry Lucia Chuťková (klavír, spev, hudba) a Ivana Tirpáková (gitara, akordeón, texty, hudba, výtvarné stvárnenie obalu a bookletu), aktuálne podporované osvieženou rytmikou (Peter Čaputa – basgitara, Richard Kamenický – bicie).

Príklon k zhudobňovaniu poézie vo vyše desaťročnej histórii skupiny, okrem rôznorodej pódiovej prezentácie doma aj v zahraničí, predstavujú tri demá, nahrané ešte pod pôvodným názvom kapely Lady Lazarus (podľa básne Sylvie Plathovej). Korene tvorby sú vo vlastných melódiách na české texty – básne Ivana Wernischa a preklady poézie Lorcu, Benna, Artmanna alebo LiPa. Niekomu môže spôsob práce skupiny a jej výsledok asociovať naozaj len veľmi vzdialenú podobnosť s Tornádo Lue, alebo tiež určitý príklon k bývalým alternatívnym guru Psí vojáci.

Tvorba Hvozdu však patrí k tej zvláštnej sorte zmesi štýlov, ktorá charakterizuje ich neobvyklý jazyk. Okrem ôsmich slovenských textov, dosť pripomínajúcich absurdity T. R. Fielda,  je tu aj jedna prevzatá – úvodný funkčný úryvok básne rakúskeho „umelca poézie a života“ Hansa Carla Artmana.

Hudobné stvárnenie všetkých texto-básní so skokmi „od štýlu k štýlu“ a mierne intonačné vlnenie spevu, plného insitného entuziazmu, prináša diskrétne dekadentný pozitívny literárnohudobný zážitok.