Každý deň vykročiť tou istou zlou nohou

Príbeh dvoch bratov z predmestia Kodane sa začína zle a len najväčší optimisti veria, že to dopadne lepšie.

Dvaja chlapci pripravia dojemný darček pre svoju matku. Tá však domov prichádza neskoro a úplne opitá. V kuchyni sa zvalí na zem, kde zaspí a vymočí sa pod seba. Tak sa začína dánsky film Submarino, ktorý nemá nič spoločné s propagovanou škandinávskou idylkou.

Dánsky experiment

Režisér filmu Thomas Vinterberg je spolu s  Larsom von Trierom spoluautorom manifestu Dogma 95, ktorý odmietal špeciálne efekty a používanie zložitých technológií. Namiesto toho sa sústredil na príbeh a herectvo. Práve jeho snímka Rodinná oslava (1998) bola prvým filmom, ktorý vznikol podľa nových pravidiel.

Vinterberg dnes nie je v dodržiavaní dogmy až taký dogmatický, vracia sa však k téme dysfunkčnej rodiny. Téza, na ktorej je postavený jeho film, je veľmi jednoduchá – zlo plodí zlo, v zlej rodine vyrastú nešťastné  deti.
Nick a jeho mladší brat už odmalička napodobňujú svoju večne opitú matku a tiež sa radi bavia s fľaškou v ruke. Stretávajú sa až po rokoch na jej pohrebe. Nick žije v lacnej ubytovni s imigrantmi, slobodnými matkami a rôznymi skrachovancami, s ktorými sa háda, ako hlasno si môžu púšťať hudbu. Nerobí toho veľa, iba chodí do posilňovne a pravidelne sa opíja. Po manželkinej smrti sa jeho brat Martin stará o malého syna, to však nezvláda veľmi podobným spôsobom, ako to nezvládala ich slobodná matka.  Jeho najväčším problémom sú drogy.

Názov Submarino (ponorka) odkazuje na metódu mučenia používanú v Latinskej Amerike, pri ktorej simulujú topenie obete. V Kazachstane a iných ázijských krajinách používajú aj tzv. suchú ponorku – obeť leží na bruchu s rukami spútanými za chrbtom a igelitkou jej obmedzujú prívod vzduchu.

Apatia v hlavnej úlohe

Najstručnejšia definícia závislosti hovorí, že je to nedostatok vôle. Hlavné postavy filmu iba lapajú po dychu a nič nenasvedčuje tomu, že by čokoľvek na svojich životoch dokázali zmeniť. Submarino je veľmi dobre obsadeným filmom, jeho apel má však svoje limity.

Apatické postavy môžu vyvolať apatickú reakciu, túto klubovú novinku ocenia aspoň priaznivci filmovej depresie. Pre nich máme dobrú správu – zajtra v našich kinách pribudne ďalšia beznádejná novinka, balkánsky film Na ceste.