Nie politika, ale objektívna historická interpretácia

Po anglicky písané (preložené) dejiny Slovenska sa v takomto prestížnom akademickom kontexte doteraz nevyskytovali.

V angličtine v poslednom desaťročí vyšli o histórii Slovenska len dve publikácie: Ilustrovaná história Slovenska (2006) od Antona Spiesza s doslovom Dušana Čaploviča a konzultantmi o. i. Františkom Vnukom a Milanom S. Ďuricom či dielo Stanislava Kirschbauma História Slovenska (1995). Obe však vyšli v menších vydavateľstvách a obe spája v podtitule slovo struggle, čiže boj.

U Spiesza je to boj za suverenitu, čím sa myslí samostatnosť, u Kirschbauma ide o boj o prežitie. To zásadne určuje autorský interpretačný kľúč výkladu dejín Slovenska a vopred navádza čitateľa, ako má vnímať nielen knihu, ale aj vlastnú históriu.

Kniha Slovakia in History (Cambridge University Press  2011), zostavená editorským tímom Mikuláš Teich (emeritný profesor Robinson College, Cambridge), Dušan Kováč a Martin D. Brown (Americká medzinárodná univerzita v Londýne), nemá našťastie žiadny podtitul. Ani neprináša v princípe nič, čo by sme už v tej či onej podobe od popredných historikov slovenských (o. i. Segeš, Barnovský, Sikora, Londák, Krajčovičová, Žatkuliak) či českých (Pešek, Rychlík, Prečan), ktorí sú autormi väčšiny príspevkov, nečítali.

Nový je nepochybne prestížny akademický kontext knihy, v akom sa po anglicky písané (preložené) dejiny Slovenska doposiaľ nevyskytovali. Z povahy takéhoto typu knižného vydania sa dá spoľahlivo odvodiť, že dielo sleduje prísne vedecké ciele a jeho ambíciou nie je politika, ale objektívna historická interpretácia. Táto ambícia sa naplnila, ba i viac.

Príspevky nie sú vo svojej komplexnosti iba presvedčivým objektívnym obrazom desiatich storočí historického vývoja Slovenska od čias Nitrianskeho kniežatstva až po pád komunizmu a vznik nezávislého Slovenska. Sú aj emocionálne nezaťaženým, neskresleným pramenným čítaním pre anglosaskú vedeckú komunitu,  ako aj pre prípadných laických záujemcov o stále málo známu postkomunistickú krajinu.

Je to súhrn, aký v angličtine a globálnom anglickom jazykovom prostredí chýbal, čo je už samo osebe prínosom. Nie je vari potrebné argumentovať, aké dôležité je v medzinárodnom kontexte budovať svoje renomé na báze objektívneho sebazhodnotenia. Výklad histórie je v tomto zmysle najdôležitejším nástrojom.